"Ľudožrút" v Hornom Uhorsku

Béla Grünwald (1839 - 1891), s ktorého menom sa spája zatvorenie troch slovenských gymnázií a Matice slovenskej v roku 1874, sa stal najnegatívnejšou, takmer už diabolskou postavou slovenskej strane - nepoložil otázku, čo ho motivovalo, ako sa dá jeho konanie vysvetliť? Hľadanie odpovede si vyžaduje odkryť charakteristické črty spoločenského a politického prostredia, v ktorom Béla Grünwald žil, a ktoré tvorilo pozadie jeho zakročenia proti slovenským inštitúciám. Aká bola Zvolenská župa v druhej tretine 19. storočia? Aké zlomové línie rozdeľovali miestnu elitu z jazykového, politického, náboženského či iného hľadiska? Aké postavenie mal v tejto elite Grünwald? Odpoveď však treba hľadať aj na otázku, či sa jeho protislovenské vystupovanie dá vysvetliť jeho osobným životným príbehom? Akú rolu zohral jeho pôvod, rodinné zázemie? Musíme sa venovať aj jeho ľúbostným vzťahom, konkrétne tomu, že Grünwald sa ako súkromná osoba stal v očiach slovenskej spoločenskej verejnosti objektom výsmechu. Tieto otázky si však nekladiem preto, aby som Grünwalda rehabilitoval, navyše odpovede na ne nijako zásadne neovplyvnia jeho miesto v spoločnej slovensko-maďarskej minulosti. V mojom chápaní Grünwald nie je stelesnené zlo, ale človek s osobnými motiváciami a ambíciami, skúsenosťami a krivdami, cnosťami a chybami. Ak ho nebudeme považovať len za ľudožrútskeho" netvora, azda presnejšie pochopíme aj to, ako vznikol konflikt, ktorý sa považuje za jeden z naj-neuralgickejších bodov našej spoločnej minulosti. Ak aktérov tohto konfliktu nevnímame ako ikonické postavy pomyselných veľkých národných spoločenstiev, teda ako istú abstrakciu, ale ako ľudí z mäsa a kostí, azda sa o pár krokov priblížime aj k jeho vyriešeniu.