Kam zmizla Aljaška

Moja v poradí už druhá kniha od Johna Green absolutne vôbec nenaplnila moje očakávania po dejovej stránke, po obsahovej zase až príliš. Kniha sa delí na dve časti. Pred tým a potom. Netušila som, aká je tá udalosť ktorá urobila z pred tým potom a ten okamih bol ako náraz v plnej rýchlosti do vlaku. Kdo čítal Na vine sú hviezdy pozná autorov geniálny štýl rozprávania, vtipkovania, opisovania a všetkého skvelého, ťažko pomenovateľného -ania. Rôzdieli medzi týmito knihami sú však v istom zmysle väčšie než Grand Canon! Miles, hlavný hrdina, sa vlastným pričinením dostáva z "absolutnej diery" do "brlohu nerestí". Kniha má samozrejme samé pozitívne ohlasy a ja sa tomu samozrejme nedívím keďže knihy je úžasná. Ja osobne však nevidím nič úžasného na tom keď sa niekdo dá zviklať k fajčeniu a pitiu len aby zapadol do partie ktorú si nevybral, ešte za to platil a stále nad ním vysela možnosť vylúčenia. Vzrušenie - napätie to sú úžasné veci ale ak sú vyvolané nezákonou činnossťou ... Som si však istá že mnohým sa práve toto bude na príbehu páčiť. Jeho otvorensť ku všetkému "teenagerskému", k otázkam hlbokej filozofie u ľudí ktorých väčšinová spoločnosť označuje za pobláznených, ničoho neschopných a stále si užívajúcich. Miles na konci povedal že dospelý sa smejú z neporaziteľnosti mladých a ja s ním súhlasím v tom že je to len prejav žiarlivosti. My, bezbranný voči sveta a nevedomý voči jeho nástrahám si dokážeme užívať života ako nikto, náš elán jednoducho Žiť je nákazlivý a dopelý ktorý na bedrách nosia ťarchu všemožných starostí nedokážu ochutnať, pocítiť a vpiť do seba chvíľu čistej radosti tak ako my.

Skvele kniha sa mi skutočne páčilo ma niečo do seba vrelo odporúčam

Hmm, v začiatkoch to bolo skutočne nudné. Vlastne celé predtým bolo nudné, smiešne, zaujímavé, zvláštne. Verne zobrazujúce život, bez príkras alebo pátosu. Čiže to bolo niekedy skutočne o ničom a o všetkom. Za to by som dala tak tri hviezdy. Ale bolo tam potom Potom, ktoré predčilo moje očakávania, potom, vďaka ktorému do nás John Green pichal malé ihličky, do našich duší a ja som sa cítila tak veľmi, veľmi zvláštne, pocitom, ktorý sa u autorov kníh, a to mnohích popisuje ako jednoducho neopísateľný. Nerozplakalo ma to ale zanechalo to zvlášnu..a skutočnú...stopu. Je to kniha, ktorá vo vás zanechá stopu - prvá, o ktorej to hovorím absolútne vážne a k Aljaške sa toto označenie viaze neodmysliteľne. Mimochodom, kniha má najsmutnejšiu obálku s akou som dosiaľ mala možnosť sa stretnúť. Prečítajte si príbeh a pochopíte ako to myslím.

Ako sa dostat z tohto labirintu? Toto bola moja druha kniha od johna greena a musim povedat ze za nicim nezaostavala. Pacila sa mi partia 4 ludi ktori skumaju svet. bez rodicovskej pozornosti, prikazov a zakazov. Miles je mamickin maznacik beniaminek vo svete partii kamaratov pitiek a vsetkeho co "popularni" stredoskolaci zvyknu robit. Konecne zapadol a nikto ho neodcuzuje. Aj ked "plukovnik" ho spociatku prijal do partie pre par cigariet:-) Slovnik sa na nic nehra a pisany pre teen..... dodava to atraktivitu a pribeh je uveritelnejsi. No skutocny prielom v deji nastane az v druhej polovici knihy. Aliaska mi bola sypaticka svojou inteligenciou drzostou a zranielnostou zaroven..... Jonh green znova obzvlastnil pribeh hlbokymi myslienkami. Az do hlbky duse...

Neviem,či mám právo písať recenziu na túto knihu,pretože som ju nedočítala.Bola to pre mňa taká strašná nuda,že som sa nedokázala donútiť dočítať ju.Od str.80 som to už len zbežne prelistovala a zistila som,že som vlastne o nič neprišla.Všetko na tej istej rovine-až na jedno BUM-a potom zase ležérne pokračovanie.Strašné!!!Mám rada knihy o ľudských osudoch,príbehy,ktoré sa dejú v bežnom živote a aj vám niečo do toho života dajú,ale toto...čo to vlastne bolo??!Čo mi táto kniha vlastne dala??!Nič!!!Veľké nič!!!Veľké..ale nechcem byť vulgárna ako táto kniha.Ak chcete knihu plnú vulgarizmov a detinského správania-našli ste ju.Ale inak vám tá kniha nedá nič.Aj tá najhoršia knižka,ktorú som kedy čítala bola lepšia ako toto"dielo".A ak sa pýtate,kde vlastne tá Aljaška zmizla,tak možno budete prekvapení...ja som teda bola.No,ale mne je to úplne jedno.Nech si je,kde chce.Dávam 1 hviezdičku,ale najradšej by som nedala žiadnu,pretože si to nezaslúži.Zbytočne vyhodené peniaze:(

jedna úžasná kniha pre tínedžerov... a nielen pre nich. odporúčam!

Výnimočná kniha. Aj keď je určená teenagerom a ja do tejto kategórie nespadám, dokázala ma zaujať. Sympatický, aj keď trochu nesmelý chalan - obyčajný chalan s neobyčajnou záľubou v posledných slovách známych osobností zisťuje, o čom je život. A to nie len v príjemnom zmysle slova. Život nie je len o zábave, prvom dievčati či prvej cigarete, ale sprevádzajú ho aj iné, smutnejšie udalosti. V tejto knihe to nájdete. Život bez príkras, taký aký skutočne je očami teenagerov. Nejedná sa o ťažké čítanie. Kniha plynie príjemne, nechýbajú zvraty (teda hlavne jeden konkrétny) a obsahuje niekoľko pekných myšlienok na zamyslenie. Pre teenagerov hodnotná kniha, pre starších oddychové, no nie povrchné čítanie.

Túto knihu som dostala ako darček na meniny a veľmi som sa jej potešila. Najprv ju malo požičaných pár mojich známych, všetci si ju chceli požičať pretože si mysleli že je o Aljaške ako o tej druhej Aljaške. Nie o Aljaške Youngovej. Ale všetci ju veľmi vychvaľovali. Potom som si konečne prečítala knižku a musím povedať, že John Green je jeden z mojich najobľúbenejších autorov. Páči sa mi štýl jeho písania. To ako vidíme svet z jeho perspektívy, plný smutných aj vtipných chvíľ, pretože taký je život. Tento príbeh ma úplne dostal. Po prečítaní tejto knihy mi ešte dlho dlho chýbala hlavná postava - Miles. Najviac ma dostala druhá polovica knihy. Gesto ktoré spravili na konci bolo jedno z najkrajších a najvtipnejších spôsobov ako si uctiť a uchovať priateľa. Vrelo odporúčam každému, je to jedna z tých príbehov ktoré s vami zostanú dlho po tom ako si ich prečítate.

Veľmi úžasná kniha, vrelo odporúčam. Popisuje nádherný príbeh, pri ktorom sa určite nebudete nudiť. John Green je vynikajúci spisovateľ a Kam zmizla Aljaška je jedna z jeho najlepších kníh.

Veľmi dobra kniha a najviac sa mi páčil citát na konci.