Pavol Emanuel Dobšinský (*16. marca 1828 Slavošovce, † 22.10.1885 Drienčany) známy slovenský folklorista, básnik, prekladateľ, literárny kritik a publicista, príslušník štúrovskej generácie.
Pavol Dobšinský je fenoménom slovenskej literatúry a kultúry. Niet vari človeka či dospelého, ktorý by nepoznal jeho meno.
Po absolvovaní gymnázia v Rožňave a Miškovci študoval od roku 1840 na evanjelickom lýceu v Levoči, kde sa aktívne zapojil do činnosti Jednoty mládeže slovenskej. Zredigoval tu celý ročník rukopisného študentského časopisu Považja, do ktorého prispel početnými článkami, úvahami a prekladmi európskych autorov. Pavla Dobšinského možno charakterizovať ako všestrannú osobnosť: venoval sa písaniu poézie, prekladom romantických básnikov (Byron, Mickiewicz) aj klasikov svetovej literatúry (Shakespeare, Rousseau), literárnej kritike, publicistike, folkloristike. Preslávil sa však predovšetkým vydaniami slovenských rozprávok, ktorým sa aktívne venoval po celý život.
Širší žánrový a záujmový záber Pavla Dobšinského sa odrazil aj na jeho druhom monumentálnom projekte, „klasickom“ súbore slovenských rozprávok Prostonárodné slovenské povesti. Autorov záujem na vyjdení tejto zbierky dokladá aj skutočnosť, že ju vydal vlastným nákladom.
Pavol Dobšinský je právom najznámejším slovenským rozprávkarom: celý svoj tvorivý život zasvätil popri iných aktivitách zbieraniu, vydávaniu a vysvetľovaniu významu rozprávok. Hoci sa postaral o vydanie slovenských rozprávok dvomi rozsiahlymi knihami – Slovenskými povesťami (1858 – 1861) a Prostonárodnými slovenskými povesťami (1880 – 1883), mal starosť aj o rukopisné zbierky, na základe ktorých obe knihy pripravil. Krátko pred smrťou napísal Škultétymu naliehavý list, v ktorom ho žiadal, aby tieto zbierky zachoval pre budúce potomstvo: „Brat môj drahý, už sa k večeru života chýlime a kloníme… U mňa je všetko zapakované v doskovej kisni a v jednom malom balíku… Pri mojej chorľavosti mi dlho nedalo pokoj, ako zachrániť pre našich vnukov a pravnukov všetky poklady. Treba ich ukryť pred ľudskou hlúposťou a zlobou! Brat Janoška všetko vezme so sebou na vozík a dopraví to do úkrytu jasenovského kostola…“ Dobšinský si napokon o rukopisy robil zbytočnú starosť. Zachovali sa a sú uložené v bezpečí archívu ako svedectvo starých čias aj práce (nielen) Pavla Dobšinského. A jeho rozprávkové knihy si čulo žijú vlastným životom. Veríme, že to tak bude aj najmenej ďalších sedemdesiat rokov.
*16.3.1828
+22.10.1885
Vyhľadávanie
