Sama mama

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Zavolala som Janke a povedala jej, že mám časenku na konizáciu.
„Deviateho? Pôjdem aj ja, urobíme si žúr v izbe!“ povedala, akoby sme si dohadovali wellness pobyt v luxusnom spa. Janku tam všetci poznajú. To je zle. Výsledky však nemá až také zlé. To je dobre. Ale jej vraj teraz musia vybrať celú maternicu. To je hrozne zle.
„Takže sa objednám u Vlada, nech mi dá termín týždeň pred tebou, aby sme mohli byť spoluv izbe, a kým ty dôjdeš, budem vypitvaná a trochu aj zahojená,“ tešila sa Janka a povedala mi, aby som sa nebála, že budeme mať najlepšiu izbu.
S vlastnou sprchou a weckom.
„A čo mám povedať, Jani, že super?“ Ale mykalo mi kútikmi úst, lebo to bolo super. Nebudem sama!!!
„Prosím ťa, cicuška, konizácia nič nie je. Mala som v izbe už štyrikrát baby po konizácii a išli po troch dňoch domov, herečky. Jedna bola zo Záhoria, tá revala. Neboj sa, donesiem ti mastičky.“
Tak to som sa nebála. Bylinkové mastičky od Janky by vzkriesili aj Lenina.
Musela som ešte vyriešiť jednu vec. Deviateho mám prísť na príjem, desiateho ma operujú, jedenásteho pustia. A jedenásteho má Leila narodeniny. Existoval jediný darček, ktorý prichádzal do úvahy a musela som ho kúpiť hneď: My little pony. Masírovanie detských mozgov v kolektívnych zariadeniach a náhodnou reklamou v telke prináša svoje ovocie, pričom ratolesť, hádzajúca sa o zem v hračkárstve pred konkrétnym regálom presne napovie, o ktorý produkt ide. Konzumných období v živote priemerného dievčatka je niekoľko, spočiatku nevinné snehulienky, víly, zvieratká a anonymné princezné sa menia na: Barbie, Chou Chou, Baby Born a ďalšie kolegyne, zväčša trpiace bolesťami zubov, horúčkou, cikajúce, pijúce mlieko atď. Silné obdobia sú aj Hannah Montana, Hello Kitty, Littlest Pet Shop, Polly Pocket, obdobie kuchyniek a príslušných spotrebičov a obdobie koní: lietajúcich, svietiacich, ružových, s fialovou hrivou a oranžovým melírom... My little pony, výhradné želanie Leily na narodeniny, som s vyplazeným jazykom zháňala po celom hlavnom meste a pochodila som až v obrom nákupnom centre ďaleko od nášho domu. Rýchlo som ukoristila jediného hypochondrického fialového koňa, ktorého mali a ktorý na moje úplné zdesenie do nemoty po česky opakoval:
Bolí mně bříško.
Mám teplotu?
Nemohu dýchat.
Za 27 eur. Do výplaty mi teda zostane už len 23. Uf.
Zabalila som ho tesne do igelitky, nech je pokoj, a odniesla do auta.
Vrátila som sa a rozhodla sa kúpiť ešte girlandy, balóniky a sviečky, nech je všetko pripravené.
Stretla som dve kamarátky, so slzou v oku skontrolovala výpredaj v mojom obľúbenom obchode, a keď som prišla k autu na parkovisku, zrazu mi do zámky nechcel vojsť kľúč. Nasilu som ho tam strčila, a keď som ho vytiahla, vyšiel s celým zámkom.
Hľadela som na ten mysteriózny úkaz a vôbec mi nedošlo, ani čo mám urobiť, ani ako zanadávať a už vôbec nie, čo sa stalo.
„Chceli vás vykradnúť?“ zakričal statný päťdesiatnik, ktorý parkoval neďaleko.
„Neviem,“ odpovedala som popravde.

Statný sa dogúľal, pozrel fundovane na zámok, potom na dieru zívajúcu v mojich dverách a povedal:
„Kurvy sú to. Ruky, nohy by som im dolámal.“
„To ma chceli vykradnúť? Naozaj? Veď tu nič nemám.“
„Nemali ste na sedadlách niečo cenné?“
„Nemala, nenosím cenné veci v aute.“
„Tak vám možno chceli ukradnúť autorádio. Asi nestihli.“
Nestihli. Na sedadlách sa mi váľali cédečká a hands free. Nič nezmizlo. Za čo dám vymeniť zámky, netuším.
Viezla som sa pomaly do servisu a premýšľala.
Na križovatke som sa pozerala do ostatných áut, čo sa v nich odohráva. Obľúbená kratochvíľa, slabším povahám neodporúčam. Dvaja muži si vŕtali v nose. V treťom aute esemeskovala žena a viezla vzadu asi päťročné dievčatko. Hralo sa s veľkým umelohmotným koňom, ktorý mával krídlami a dievčatko ho v tranze sledovalo.
Vtedy mi to došlo.
Obzrela som sa a na zadnom sedadle ležala prázdna igelitka z hračkárstva.
Ukradli mi jedinú cennosť, ktorú som v aute mala. Môj narodeninový darček pre Leilu.