Fóbia

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Okuliarnatý plešivejúci muž vyslovil moje meno a dátum na-rodenia spôsobom, ako keby odo mňa očakával ich potvrde-nie, a potom, prv než by som stihla čokoľvek dodať, prejavilzáujem o to, ako sa mám. Otázku položil tak nechutne, taktupo, že napochytre som sa zmohla len na tri slová: Mám sadobre. V ústach mi vyschlo. Bolelo ma ešte aj zamrkanie. Cí-tila som zápach jódu. Z omámenia ma teda neprebral mužovhlas, ale trpkastý pach. Stále som videla trochu rozmazane.Zreteľnejšie som rozoznávala iba jeho tvár. Predmety okolomňa sa však rozplývali. Zozadu ku mne doliehal akýsi bzu-kot. Márne som sa opakovane pokúšala zistiť, kde som sa toocitla, nemohla som na to prísť.

Šľachovitý muž sedel za písacím stolom oproti mne. Pre-do mnou sa črtali obrysy zakladačov. Obďaleč som videla pa-piere, perá a kopu niekoľkých fasciklov. Miestnosť spočiatkupripomínala kanceláriu, no potom mi došlo, že na to je prílišsterilná. A ten zápach svedčil o niečom, o čom som nechce-la ani vedieť.

Muž sa spýtal na adresu. Na meno otca a matky. Nechápalasom, prečo je to preňho dôležité, no nemala som síl vypyto- vať sa. Jednoduchšie bolo odpovedať. Bola som rozháraná.Triasla som sa, až mi zuby drkotali. Nevedela som sa rozpo-menúť na smerovacie číslo.Muž mal na sebe biely plášť. Z toho som pochopila, že pre-do mnou sedí lekár a že som sa dostala do nemocnice, hocineviem z akého dôvodu. Ľavá ruka mi tŕpla.