Insomnia

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Kapitola 1

Polnoc. Ležím nahá v obrovskej posteli, cezo mňa je prehodená ruka. Volá sa John? Josh? Bude to niečo také... Pomaly odfukuje po výkone,
ktorý nebol tak skvelý, ako som očakávala. A ako som si práve dnes zaslúžila.

Piata vydaná kniha za tento rok. Štrnásta v poradí. A konečne sa o mňa začali zaujímať aj médiá. Vydavateľ vo mne vidí zlatú hus, ktorá mu pravidelne znáša zlaté vajcia, zatiaľ čo sama si užívam akurát tak zvyšky ošklbaného peria. Na dnešnom krste mojej knihy sa tak doširoka usmieval, až som sa bála, že ma od radosti zje. Lenže z čoho by potom deťom platil školu, ha?

“Odchádzaš?” zamrmle, keď sa postavím z postele a začnem hľadať po zemi šaty.

“Áno, ráno mám prácu.”

“Mohla si zostať na noc...” a už zase spí.

Oblečiem si spodnú bielizeň a šaty, do ruky chytím pančuchy. Vytratím sa z obrovskej spálne tohoto Johna, Josha alebo koho. Chlapcom od marketingu sa v tejto dobe asi darí. Alebo pracuje v manažmente? Kto vie... Nezáležalo na tom pred hodinou, nezáleží na tom ani teraz.

Byt je veľký. Luxusne zariadený. Vysoké stropy, nízke očakávania od intelektu žien, ktoré si sem vodí, viem to. Cez presklenenú stenu dopadá dnu jasné svetlo mesiaca v splne, inak je všade tma. A ticho. Moje kroky tlmí mäkký koberec, do ktorého sa mi príjemne zabárajú bosé nohy. Prstami prechádzam po studených bielych stenách, hladkám ich, až mi na končekoch zostane jemný biely poprašok.

Vojdem do veľkého šatníku s desiatkami na mieru šitých oblekov a ručne robených topánok. Prehľadám niekoľko zásuviek a skríň. Je to bezpečné, počujem ako chrápe. Zľahka zatlačím do jednej zo zásuviek po mojom boku a keď sa otvorí, uvidím zbierku drahých hodiniek. Jedny si navlečiem na zápästie a sledujem ako sa v odraze mesiaca krásne ligocú. Poznám tieto typy mužov - drahé doplnky, lacné reči.

Prejdem do kuchyne a z košíka na ovocie si vezmem jablko. Vysadnem na studenú mramorovú kuchynskú linku a počas odkusovania z jablka zbežne prebehnem pootvárané listy, ktoré som našla na stole. Na výpise z účtu sa vyníma pekné niekoľkociferné číslo, keď ale vidím, za aké hlúposti míňa peniaze, vrátim list späť k ostatným. Ohryzok hodím do koša a oblížem zopár čistých lyžičiek a nožov.

V obývačke je na poličke uložených niekoľko zaprášených kníh. Prezrem si názvy na obálkach - samé blbosti. Zato plochá obrazovka televízora je obrovská. Ts ts ts... Ak by som tu niekde videla diaľkové ovládanie, skryla by som ho. Alebo aspoň vybrala batérie. Zvalím sa do pohodlného dizajnového kresla a navlečiem si pančuchy. Chvíľu tam len tak sedím a sledujem výhľad na centrum mesta cez presklenenú stenu. Vidím vrchol Big Benu aj Tower Bridge. Zdravia ma ako starí známi. Možno dnes ešte prídem. Do tichého bytu sa ozýva tikot nástenných hodín. Každé posunutie sekundovej ručičky mi príde ako vysmievanie.

Zo zeme zdvihnem kabelku, ktorú som pri náhlení sa do spálne odhodila. Prehodím si na seba kabát, obujem si lodičky a poberám sa k odchodu. Na stene pri vchodových dverách visí univerzitný diplom a niekoľko fotiek. Na jednej z nich pózuje na bielej pláži, na ďalšej stojí na horskom svahu. Možno to je aj celkom zaujímavý chlapík. Ale nie je pre mňa. A hlavne - ja nie som pre neho.