Peter Zajac (*3.2.1946 Bratislava) je slovenský esejista, publicista, prekladateľ a pedagóg.
V rokoch 1960 až 63 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole, následne slovenčinu a nemčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, neskôr germanistiku na univerzite v Tübingene. Pôsobil ako redaktor vo vydavateľstve Smena, v rokoch 1972 – 80 ako vysokoškolský učiteľ na Pedagogickej fakulte v Nitre, od 1981 vedecký pracovník, 1990 – 98 riaditeľ Ústavu slovenskej literatúry SAV, 1998 – 2001 poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, od 2001 vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, súčasne prednáša slavistiku na Humboldtovej univerzite v Berlíne.
Patrí ku generačnému zoskupeniu autorov okolo Mladej tvorby, publikoval v Slovenských pohľadoch, Romboide, Slov. literatúre, Zlatom máji a i. Súbor jeho príspevkov vyšiel knižne pod názvom Tvorivosť literatúry (1990) a komplex úvah Pulzovanie literatúry (1993). Preklad výberu z prvej knihy vyšiel v nemčine pod názvom Auf den Taubenfüsschen der Literatur (1996). Je spoluautorom príručky Interpretácia umeleckého textu (1981). Pre deti prerozprával Príbeh doktora Fausta (1979). Pravidelne glosuje súčasnú slov. literatúru v časopisoch Mladá tvorba, Romboid, Fragment, Kultúrny život, Slov. literatúra a i. Spolu s J. Strasserom prekladá poéziu nemeckých a rakúskych autorov (J. Günther, J. W. Goethe, B. Brecht, G. Eich, G. Benn a i.), vydali antológiu expresionizmu Krik a ticho storočia (1999). Zostavil nemecký výber súčasnej slov. poviedky Wie Laub von einem Baum (1994). Venuje sa aj politickej publicistike a esejistike, vydal knihy esejí Sen o krajine (1996) a Krajina bez sna (2004), ďalšie úvahy o človeku, spoločnosti a politike sústredil do publikácie 1 + 1 (2004, s F. Gálom).
Vyhľadávanie
