"Čo ťa priviedlo k písaniu? Ako ti také niečo vôbec napadlo? Tak, to sú časté otázky ľudí, na ktoré vždy odpoviem rovnako: Písať knihy som túžila, odkedy si pamätám. Bolo to jednoducho vo mne a raz to muselo vyjsť von...
Už na základnej škole som obľubovala slohy a veľa, veľa som čítala. Naozaj som knihy milovala a zostalo mi to doteraz.
Na strednej škole mi vyšlo zopár poviedok v školskom časopise, zložila som texty k niekoľkým amatérskym piesňam, ale stále to nebolo ono. Túžila som po niečom väčšom. Po románe. V hlave mi ich vírilo hneď niekoľko. Lenže potom prišla rodina, tri deti a toho času bolo naozaj veľmi málo.
Až keď som na základe mojej večnej "odrhovačky", ako rada by som už čosi dala "na papier", dostala k 40-tym narodeninám laptop /iba môj/, až vtedy sa začal môj sen napĺňať. Svoju prvotinu som písala v každej jednej voľnej chvíli a tešila sa vždy z práce domov, aby som sa mohla rýchle vnoriť do deja a prežívať so svojimi hrdinami ich osudy. O päť mesiacov bola kniha hotová. Bála som sa, ako čitatelia prijmú nie práve bežné ukončenie príbehu a veľmi milo ma prekvapilo, že sa s ním stotožnili a pochopili, o čo mi vlastne išlo. Sama som nečakala taký dobrý úvod na scénu a slušnú predajnosť. Dôkazom toho bol aj jej preklad do češtiny."
Vyhľadávanie
