Zobliekanie očami

Zobliekanie očami je štvrtá básnická zbierka Jany Šimulčíkovej. Básne spisovateľka popri publicistike, prózach a knihách pre deti a mládež píše od mladosti, ale prevažne len z vnútornej potreby v citovo vypätých chvíľach. Aj preto sú medzi jej zbierkami /Brnkanie na city (1999), Pred zrkadlom (2013), Lyrika do kufríka (2019)/ viacročné prestávky.

Úspešná Lyrika do kufríka získala druhú cenu Literárneho fondu za poéziu 2019 a recenzenti ju ocenili ako radostné stretnutie s komunikatívnou poéziou alebo aj pohladenie po duši. Zbierka Zobliekanie očami, v ktorej verše sprevádzajú grafiky výtvarníčky Kvety Fulierovej, akoby bola jej pokračovaním. Obe knižky by sme mohli vnímať ako dvojdielny román z neskorej zaľúbenosti. Básne oboch zbierok spája Šimulčíkovej osobitá poetika, odlišujúca sa od iných aj rytmom a bohatstvom rýmov, nie však na úkor zrozumiteľnosti a účinnosti obsahu básní, na ktorých si autorka zakladá. Zobliekanie očami sa reflexívne dotýka aj širších spoločenských tém a súvislostí. Rovnako aktuálna a súčasná je reč básní v objavných metaforických spojeniach a výstižných spodobeniach, bez poetických klišé. Pre autorku to bolo pódiom na vyslovenie odvekých otázok, aké si kladie poézia o zákonoch života a smrti. Tu sotva možno povedať niečo nové, iba to známe sa dá vysloviť po novom. V Zobliekaní očami je tých otáznikov človeka v neistote súčasného sveta veľa.

Napríklad:

„Aký je ten muší druhý svet?

Už nebzučať, už neletieť?“

Alebo:

„Aké je

myšie

vyššie

poslanie?

V rozmnožovaní?“

„Hrozí nám zatratenie

v globálnom odcudzení?

Aj nebo bez Boha

je iba prázdna obloha?

Alebo pokora

skutky na odpustky

zmení?“

Čitateľ si iste aj sám odpovie...