Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Volá sa Alica Dupinová a býva v Paríži. Nie, volá sa MáriaAntoinetta… To je jedno, býva v Modre alebo v Paríži.

Možno trestuhodne premrhala svoj život.Niektoré vety sú zbytočné a iné dlhé, lebo slov je veľa.Inak dlhé, ako keď čítate Prousta, tam sú chodníkmi.Odbočíte, dva- aj trikrát, no Proust vás vždy privediena hlavnú alebo do cieľa, hoci, existuje cieľ? Skrátka,niekam, kde, povedzme, nájdete úľavu…

Slovenský autor vás však musí trochu vodiť za nos.Krajina je krpatá, tak umelo vytvára čosi ako bludisko,nastavuje nohu, zámerne, literárne, aby ste si to putovanie v zmare akože užili.

Spisovateľ musí okolo čitateľa trochu tancovať, tany,tany, tany, čosi ako tango.

Toto je však slovenské tango na európsku nôtu, nie je ťažké tancovať ho, skúsený harcovník čitateľ ľahkozvládne základné slovenské tango, tanečné figúry.

Tu treba podotknúť, že prvá kapitola sa asi odohrá- va v sne, na ceste do Grenoblu. Druhá, tretia a kapi-toly nasledujúce by sa mohli odohrávať v súčasnosti,autorka je momentálne v Paríži. Ale aj tie (kapitoly) bymohli byť tangom, keby jej stále čosi nezavadzalo, pričom tangom nazýva spôsob prehovoru.

Nemá nič, len to, ako ukladá vety, kvety, svety, vie-ty, jej tajomstvo zmocnenia tanečného parketu, dráhy...