Stratený dedič

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Nemienila som vyložiť na stôl všetky karty a Jameson Winchester Hawthorne sa ani nenamáhal predstierať, že mu možno veriť.

„Viem, o čo tu ide, dedička.“ Počula som, ako sa uškŕňa. „Ak chceš hrať, čo keby sme tú hru trochu ozvláštnili?“

Otočila som sa k nemu. Takto zoči-voči som si poľahky spomenula, že Jameson sa nebozkáva váhavo ani nežne. Vtedy to nebolo úprimné, pripomenula som si. Predstavovala som preňho iba časť hádanky, nástroj, ktorý treba využiť. A stále som súčasťou hádanky.

„Nie všetko je hra,“ odvetila som.

„A možno,“ nedal sa a oči mu zasvietili, „presne to je ten problém. Možno preto si v tuneloch deň čo deň lámeme hlavu, rozoberáme to zľava-sprava a nikam sa neposúvame. Pretože toto nie je hra. Zatiaľ. Hra má pravidlá a víťaza. Možno potrebujeme na vyriešenie záhady Tobyho Hawthorna väčšiu motiváciu.“

„Akú motiváciu?“ prižmúrila som oči.

„Čo povieš na stávku?“ veľavravne sa na mňa pozrel.