Tridsaťtri

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Vonia mydlom. Často zosmutniem, keď spoznám nejakú vôňu, ako keď som bola malá a zabárala som nos do maminých šiat. Vyjdeme do ulíc, ako do ulíc vychádzali ľudia stáročia pred nami, no napriek tomu máme pocit, že sme jedineční. Okolo nás prebehne akýsi pes a ja si všimnem, že Samuel sa v okamihu zmení a zmení sa ešte viac, keď pes vzápätí prejde okolo policajta. Rozprávam Samuelovi, že v tom bielom drese on i ostatní hráči vyzerali, akoby ušli z psychiatrie, a že som chcela byť tým chlapíkom v búdke, ktorý počíta body. To som vraj pokojne mohla, nemusela som si odsadnúť až za strom. Odvetím, že aj odtiaľ to bolo pekné, pretože mi stromy pripomínali jeho a okrem toho som mala výhľad na krvavý západ slnka.