Černobyľská modlitba

Kronika budúcnosti

Svetlana AlexijevičAbsynt2017/04 SVK slovensky

Kniha: Černobyľská modlitba - Kronika budúcnosti - Svetlana Alexijevič
13,09
Vyexpedujeme do 7 dní
Skladom u dodávateľa
Katalógové číslo: 295534
Ušetríte až 1,81 € z bežnej ceny 14,90
A navyše získate 13 vernostných bodov
Séria kníh: Edícia Prekliati reportéri
Edícia Prekliati reportéri
Titul je zaradený v tejto sérii
Kolekcia titulov: Černobyľ

Černobyľ

V sobotu 26. apríla 1986 o 1:23:48 miestneho času sa vo štvrtom reaktore černobyľskej elektrárne (známom ako Černobyľ-4)… Zistiť viac...

Kniha: Černobyľská modlitba

Kronika budúcnosti

26. apríla 1986 o 1:24 zaznela v černobyľskej jadrovej elektrárni séria výbuchov. Bol to začiatok najväčšej jadrovej nehody v 20. storočí.

Černobyľská katastrofa sa stala jednou z najsilnejších tém, ktorú vo svojej tvorbe spracovala laureátka Nobelovej ceny Svetlana Alexijevič.

Dvadsať rokov po tejto jadrovej apokalypse sa vracia na miesta, ktoré boli Černobyľom najviac postihnuté, rozpráva sa s ľuďmi, ktorých sa bytostne dotkla a fatálne zasiahla do ich životov. Pozostalí, hasiči, bývalí zamestnanci – každý z nich má vlastný „černobyľský príbeh“.

Svetlana Alexijevič svojím nenapodobiteľným spôsobom skladá kroniku nedávnej minulosti, aby tak vytvorila knihu, ktorá je pre nás všetkých varovaním najmä do budúcnosti.

Kniha vychádza v preklade Silvie Šalatovej.

Podrobnejšie informácie

Katalógové číslo
295534
Názov
Černobyľská modlitba
Podnázov
Kronika budúcnosti
EAN/ISBN
9788089876228
Forma
Brožovaná
Autor
Svetlana Alexijevič
Druh tovaru
Kniha
Rok vydania
2017/04
Rozsah
320
Rozmer
110×185 mm
Stav
Skladom u dodávateľa
Dostupnosť
Vyexpedujeme do 7 dní
Sadzba DPH
10%
Zľava
12%

Hodnotenia zákazníkov

Podeľ sa s nami o svoj názor a my ťa odmeníme vernostnými bodmi. Pomôžeš iným zákazníkom s kúpou tohto titulu. Chceš viac informácií o našom vernostnom programe?

Najprv sa prihlás, za kvalitnú recenziu a hodnotenie Ťa odmeníme!
Tvoje hodnotenie:
Odoslať

kniznicaJB
23.07.2017 21:56:54

Ako sama spisovateľka napísala - o výbuchu a požiari atómky v Černobyľe bolo popísaných tisícky strán a natočených tisícky metrov filmu. Ale podľa nej je Černobyľ predovšetkým katastrofa času. Rádionuklidy budú žiť rozhádzané po Zemi dvestotisíc rokov, čo je z pohľadu ľudského života večnosť. On sa nezamerala na to, kto, ako a prečo spôsobil túto najväčšiu technologickú katastrofu, ktorá zasiahla celú Zem. Ona za zamerala na obyčajných ľudí, ktorí žili v okolí elektrárne, ktorí odstraňovali príčiny havárie a ktorých štát opäť bezprecedentným spôsobom klamal a zneužíval. Správanie hasičov a likvidátorov havárie v tú prvú nov prirovnáva k hromadnej samovražde. I keď samovražda podľa mňa je, keď sa pre smrť rozhodne každý sám dobrovoľne. A tu ľudí na smrť posielali bez toho, aby o tom vedeli. Bez akýchkoľvek ochranných prostriedkov robili tam, kde pre vysokú radiáciu zlyhávali roboty. Dostávali za to od štátu diplomy a uznania – ak sa toho vôbec dožili, alebo príplatky (smiešne sumy). Kniha to sú vlastne príbehy ľudí, ktorých sa Černobyľ bezprostredne dotkol. Spovede žien likvidátorov, ktoré s nimi zažívali posledné dni ich života, zažívali s nimi ich kruté konce. Boli pri nich a vlastne dostávali vysoké dávky žiarenia. Tí ľudia boli vlastne chodiace reaktory. Spovede žien, ktoré porodili choré deti, ktoré sa nevedeli smiať, nedokázali stáť pár minút, aby neodpadli, púšťala sa im z nosa krv a boli holohlavé. Rozprávanie učiteliek, ktoré ich učili a museli počúvať, ako deti bežne hovoria o smrti, ako o čomsi úplne bežnom. Príbehy hasičov, ktorí chodili po horiacej streche reaktora a zhadzovali lopatami trosky do diery, ktorú spôsobil výbuch. Príbeh ľudí, ktorých vysťahovali neskoro s tým, že sa za tri dni vrátia... Osudy zvierat, ktoré zomierali od hladu zvreté v domoch, alebo zdiveli, potom nastúpili čaty a strieľali ich a pochovávali do hromadných hrobov, niektoré boli len zranené a pišťali... Ale aj spovede vedcov, ktorí upozorňovali na zlú situáciu a ktorých stranícki funkcionári nechceli počúvať. Príbehy chlapov, ktorých vzali zo zamestnania, z domu, ani nevedeli kde idú a poslali ich bez ochranných pomôcok k reaktoru. Príbehy ľudí, ktorých vyhnali zverstvá vojny a oni sa usadili v prázdnych domoch po evakuácii. O tom, ako nastúpili vojaci a zobrali kontaminovanú zem zvrchu a nahrádzali ju pieskom, ale na poliac sa aj naďalej sadilo a brala sa úroda, lebo plán stanovený straníckymi výbormi bolo treba dodržať. A mäso zvierat, ktoré boli kŕmené obilninami od Černobyľa sa vyvážalo, dokonca sa dávalo do drahých salám, lebo tie predsa ľudia tak nekupujú. Na jednej strane sa vysťahovali celé dediny, lebo bolo všetko kontaminované, na druhej strane zo zóny zmizli celé drevené domy. Rozobrali ich a predali na chaty mimo zóny. Tak sa kšeftovalo aj s kontaminovanými vecami. Do toho všadeprítomná stranícka moc s jej dogmami, ktoré spravili z ľudí neslobodné bábky. Neuveriteľné. Nepochopiteľné. Absurdné. Táto kniha sa číta ťažko. Obyčajní ľudia nie sú politici. Rozprávajú priamo, jednoducho. Nepoužívajú záplavu nič nehovoriacich slov, ako politici. Každé svedectvo je vlastne obžalobou režimu, ktorý sa o nich nepostaral, aj keď mu oni slepo verili. Najhoršie v knihe sú vtipy o Čenobyľcoch, ktoré ľudia rozprávali spisovateľke. (Keď bol u nás rok dobrý na hríby, tak zo žartu som vždy položila mužovi otázku, či nezatajili nejakú udalosť na atómke. Po prečítaní tejto knihy to už nikdy viac nespravím.) Kniha je ale aj mementom pre celý svet. Takéto technologické katastrofy sa nedotknú len malej časti krajiny, ale zasiahnu celý svet. Každý jeden z nás sa môže stať bez vlastného pričinenia obeťou. Treba len veriť, že je človek dosť múdry a poučil sa a preváži zdravý rozum nad straníckymi a politickými záujmami. Nedávam knihe hodnotenie, lebo mám pocit, ako by som plným počtom hodnotila utrpenie ľudí, ktorí rozprávajú svoj príbeh. ODPORÚČAM PREČÍTAŤ.