Nerob s ňou rozhovor, je to feministka!

Knižný literárny rozhovor Jany Beňovej so spisovateľkou Janou Juráňovou, ktorej umelecké diela, prekladateľská tvorba, redaktorská a vydavateľská činnosť výrazne ovplyvnili umeleckú a spoločenskú situáciu v našej krajine. Jej aktivita, ktorú môžeme nazvať aj osvetovou, v súvislosti s rovnoprávnosťou a právami žien, mala vplyv už na viaceré generácie.

Rozhovor približuje kultúrnu identitu súčasného Slovenska podáva ho prostredníctvom optiky dvoch žien - čo je ešte stále pomerne okrajový prístup k písaniu o spoločnosti a jej dejinách.

Kniha mapuje Slovensko približne od konca 60. rokov a nástupu normalizácie. Jana Juráňová mala v roku 1968 jedenásť rokov. Takýmto spôsobom je nielen popísané kreovanie slovenskej identity na príbehu erudovanej a verejne činnej ženy, ale zasadením do širšieho kontextu sú pomenované aj súčasné spoločenské problémy.

Publikácia je sprevádzaná dobovou korešpondenciou ako aj fotografiami Sone Maletz

JANA JURÁŇOVÁ (1957) je prozaička, dramatička, prekladateľka. Prvotina Zverinec jej vyšla v roku 1994, odvtedy vydala viacero prozaických kníh, z ktorých päť sa dostalo do finálovej desiatky ceny Anasoft litera. Za román Orodovnice (2007, 2008) dostala aj  Cenu Bibliotéky. K jej najčítanejším prózam patrí parabiografický román Žila som s Hviezdoslavom.

Zatiaľ posledný román Naničhodnica (2020) vyšiel aj v nemčine a slovinčine, v prekladoch vychádzajú aj ďalšie jej knihy. Knižný rozhovor s Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov vyšiel aj v češtine, nemčine a maďarčine. Je autorkou viacerých divadelných hier, výber vyšiel v Divadelnom ústave roku 2014. Donedávna sa hrali Misky strieborné, nádoby výborné (Štúdio 12, Bratislava) i hra o fašistickej minulosti Mila Urbana Tichý bič (Modrý salón SND), za ktorú jej Literárny fond udelil Cenu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu. Napísala viacero kníh pre deti; prekladá beletriu (Margaret Atwood, Jeanette Winterson, Virginia Woolf, Joan Didion a ďalšie) i odbornú literatúru (Judith Butler, bell hooks, Judith L. Herman). Za preklad knihy Dragana Klaića Ako reštartovať divadlo dostala v roku 2015 Cenu Mateja Bela. V roku 2019 jej prezident SR Andrej Kiska udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj literárnej činnosti.

JANA BEŇOVÁ sa narodila v Bratislave v roku 1974.

Je autorkou troch kníh poézie a štyroch románov. Jej

román Café Hyena (Plán odprevádzania) získal v roku

2012 Cenu Európskej únie za literatúru a doteraz

bol preložený do 14 jazykov. K jej ostatným dielam

patria esejisticko-reportážna kniha Flanérova košeľa

(8 a 1⁄2 bratislavských ulíc), zbierka poviedok Vandala

(2021) a Rozhovory v Parku (2023). Pracovala ako

redaktorka Denníka SME a editorka Divadelného

ústavu, v súčasnosti je knihovníčkou v bratislavskej

Staromestskej knižnici.

Vydanie publikácie z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia a Nadácia mesta Bratislavy.