Listy do neba

V knihe ma najviac zaujali Ioline listy, jej modlitby venované Otcovi. Škodou je, že ich tam bolo veľmi málo a zväčša bol Iolin príbeh prerozprávaný hlavnou hrdinkou. Ďalej ma zaujalo, ako autorka krásne poukazuje na to , že by sme už konečne mali prestať súdiť ľudí a namiesto toho sa pokúsiť ich pochopiť. Kedy sa to už konečne naučíme? Budem úprimná, ale tento príbeh ma takmer vôbec nezaujal a len Ioline "listy do neba" boli pre mňa oživením knihy. Hlavná hrdinka bola pre mňa osobou, ktorej som neverila jej príbeh a ani zmenu v srdci. Mne prišla rovnaká po celú knihu a ničím ma nezaujala. Stala sa záporom knihy presne ako aj jej večné otázky a opisy, ktoré vypĺňali prázdny priestor. Bol to príbeh, ktorého scenár stretneme dosť často. Nebolo by to zlé, len keby to bolo podané záživne a obstojne. Kniha sa radí medzi kresťanskú literatúru, ale o Bohu mi veľa nepovedala a moje srdce nezmenila. Veľa zmienky o Ňom tam nebolo a keby som nebola kresťan, tak by som ho nespoznala takého, aký v skutočnosti je. Táto kniha je pre ľudí, ktorý si chcú oddýchnuť a nebáť sa o žiadnu z postáv. Všetko sa nesie v jednej rovine takmer bez zápletky, ak sa to zápletkou vôbec dá nazvať. Žiaľ, mňa kniha nezaujala, nudila ma a takmer mi nič nedala...

Príbeh, ktorý sa odohráva okolo nás bežne..osamelá matka s dvoma detmi sa nevie vymotať zo svojho "vzorca" správania, opakuje tie isté chyby, vyberá si nesprávnych partnerov, a túži byť milovaná. Ubytovanie jej poskytne stará žena, ktorá v nej vidí to, čo nikto iný....a tá stará pani zrazu zomrie... prostredníctvom jej listov Bohu nastáva postupná vnútorná zmena a mení sa ja svet dookola.