Analfabetka, ktorá vedela počítať

To čo mi u "100ročného starčeka" fungovalo a bavilo, tu ma už nudilo. "Povedal som vtip, jééj, všetci sa smejú a tak ho zopakujem!! Pridám ešte 50-100 slov a budem opakovať vtípky častejšie a rýchlejšie aaa..." Ooj, veru nie, milý autor, už sa ľudia toľko nesmejú. Opakovaný vtip už nie je tak vtipný. Ale neboj, pár sa ich úprimne zasmialo, určite. Počula som o nich. Tak možno budete patriť k nim aj vy. Držím päste!

Tejto knižke som chcel dať najprv tri hviezdičky. Ale dal som jej štyri. No asi sa to nechytá na storočného starčeka, ale slečna Nombeko ma prekvapovala. Do prvej polovice knižky. Potom to bola síce dejová a zvratová smršť, ale nuda. Tie zvraty boli také, že niektoré mi prišli veľmi pritiahnuté za vlasy. Určite budete nenávidieť jedného z bratov "Holgerovcov" a jeho priateľku Celestine a milovať analfabetku Nombeko, ktorá sa veľmi rýchlo stane protipólom analfabetky. Ale čo ju všetko postretne, nechám na čitateľovi. Bude toho dosť.

Komu sa páčil Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol, ten si zamiluje aj Anafabetku, ktorá vedela počítať. Rovnako šialené postavy, ešte šialenejší príbeh a najšialenejšie náhody. Určitým spôsobom je to takmer tá istá kniha o v podstate obyčajnej, ale dôvtipnej hlavnej postave, ktorá sa po sérii neuveriteľných náhod a absurdných situácií dostane do rôznych končín sveta a spozná významné osobnosti v histórii. Nechýba humor, nečakané zvraty a kopa svojráznych postavičiek. Ale to vôbec nevadí, nemyslím si, že by autor nevyhnutne mal stále prinášať niečo nové a neopozerané, skôr je sympatické, že sa drží toho, čo mu ide. Je fascinujúce, ako Jonas Jonasson dokázal vymyslieť niekoľko rôznych dejových línií, ktoré spolu naoko nesúvisia a nakoniec všetko spojiť do jedného príbehu, v ktorom všetko dáva absolútny zmysel. Každá kapitola zameraná na zdanlivo nesúvisiace postavy má z celkového pohľadu vplyv na hlavnú dejovú líniu a všetko do seba zapadá. Autor sa nebojí zahrnúť ani reálnych politikov a skutočné historické udalosti udalosti, ktoré pobavia tých, ktorí si ešte niečo pamätajú zo školy. Hlavná hrdinka Nombeko je sympatická a veľmi pragmatická postava, pri každom kroku zváži pozitíva a negatíva a "spočíta" si najlepšie riešenie a zbytočne sa nestresuje problémami, ktoré nemajú riešenie. Zato Holger 1 a jeho zlostná priateľka Celestine predstavujú takú tú obyčajnú ľudskú hlúposť, sami sú presvedčení o svojej pravde, presadzujú ju cez mŕtvoly a boli tak neskutočne otravní, že aj ja som mala celý čas chuť vykrútiť im nos ako Nombeko. Kniha je rozdelená na sedem častí, každá z nich sa začína citátom a nemôžem zabudnúť spomenúť ani krásnu obálku a skvelý názov, ktorý je v podstate geniálny a vystihuje knihu na niekoľkých úrovniach.

Ku knihe som sa dostal uplnou nahodou, ked mi ju pozicala starsia vnucka. Vravela mi, ze sa oplati ju precitat a ze si mam pripravit vreckovky. Spociatku som myslel, ze budem teda asi velmi smutny, a budem plakat, kedze mi vravela o tych vreckovkach. No po par stranach som pochopil, ze budem plakat od smiechu. Nasledne na to som si precital aj Storocneho starceka :) Mozem velmi odporucit! :)

Tak ako som sa veľmi tešila na túto knihu, tak som z nej sklamaná. Slabá a nudnááá, ale veľmi. Niektoré pasáže som musela preskočiť, čo nikdy pri čítaní kníh nerobím. Bola som rada, keď som ju konečne dočítala a s určitosťou viem, že už ju nikdy viac čítať nebudem. A tú jednu hviezdičku jej dávam za názov a obal knihy....A taká to mohla byť dobrá kniha, keby sa autor zameral na tú "analfabetku" a neriešil milión iných vecí...