Zápisky maturanta

Od chvíle, keď som sa zoznámila s pani Julkou, už od toho dňa som vedela, že sa stretli ľudia, ktorí "existujú na rovnakej vlnovej dĺžke", to znamená, že majú veľa spoločných vlastností a že netreba ani mnoho slov, aby si porozumeli. Myslím si, že obidve máme v sebe vrodený vzťah k ľuďom, úprimný a vrúcny, tiež sociálne cítenie a spolupatričnosť. To nás spája a to nám uľahčilo prácu, spoločné písanie knihy. K pani Julke som chodila rok, raz s diktafónom, inokedy s mojimi otázkami či poznámkami a každé stretnutie bolo pre mňa vzácnou udalosťou. Ja sama nemám veštecké danosti, a preto cítim určitý rešpekt a bázeň pred "talentom" jasnovidcov. Netajím sa ani s tým, že rada siahnem za knihou s ezoterickou témou. Hoci som racionálny typ človeka, vždy ma fascinovali veci medzi nebom a zemou a ľudia, ktorí sú obdarení zvláštnou energiou. Keď som pred šiestimi rokmi čítala v denníku Nový čas o zázračnom magnete, ktorý vyžaruje p.Strkáčová, zahorel vo mne ohníček nepredstieranej zvedavosti. Potom sa mi dostali do rúk výstrižky zo Žilinských novín, Nedeľnej Pravdy, Cosmopolitanu, napokon i videozáznam Zázraky Slovenska, ktorý v roku dvetisíc nahrala Slovenská televízia. Všetky dostupné materiály ma utvrdili v poznaní, že rodáčka zo Sládkovičova, jasnovidka-liečiteľka z Lietavskej Lúčky, má výnimočné schopnosti.