Profesor Ivan Štúr (1933 – 2015) svoj dlhý a tvorivý život, na ktorý ho pripravili rodičia, otec známy filozof a matka prvá profesorka medicíny v Československu, zúročil naozaj bohato. Najprv vyštudoval telovýchovu na Pedagogickej fakulte v Olomouci, neskôr psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Aktívny šport a pediatrická psychológia mu navždy prirástli k srdcu. Pre svoje nekompromisné postoje k okupácii Československa v roku 1968 bol prinútený vzdať sa miesta za vysokoškolskou katedrou, ale naďalej sa dlhodobo občiansky i autorsky angažoval. Jeho meno ako milovníka prírody a prírode blízkych športov (vodáctvo, turistika, volejbal) nájdeme aj v slávnej ochranárskej publikácii Bratislava/nahlas. Vyše 30 rokov pôsobil na klinike na Bezručovej ulici v Bratislave ako detský psychológ. Napísal z tejto oblasti mnoho odborných i populárno-vedeckých kníh, podieľal sa na založení Ligy za duševné zdravie. V roku 1990 až 1995 sa stal predsedom Vedeckého kolégia SAV pre psychológiu a pedagogiku, v roku 1999 bol hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre klinickú psychológiu. Popritom prednášal na Univerzite Komenského v Bratislave a na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Bol autorom viacerých odborných i populárno-vedeckých kníh: Problémy rodiny a školskej výchovy, Dieťa a príroda, Základy diferenciálnej psychológie II, Ľudské mláďa, Pediatrická psychológia, Rozhovory o dospievaní, Metamorfózy života, Podoby života, O láske a neláske. V roku 2014 vyšli knižne rozhovory Denisy Gura Doričovej s týmto členom slávnej štúrovskej rodiny pod názvom Kto chce žiť, nech sa kýve. Pán profesor bol praprasynovec Ľudevíta Štúra.
*1933
+2015
Vyhľadávanie
