Učiť sa láske

Láska je najkrajším ľudským vzťahom, darom i zmyslom nášho života. Je však vôbec možné naučiť sa niečomu tak tajomnému ako je láska? A čo to vlastne tá ospevovaná láska je? V čom spočíva jej podstata? A čo keď sa láska pominie?

Eseje známeho psychológa prof. Ivana Štúra vychádzajúce pod názvom Učiť sa láske ponúkajú možnosť zamyslieť sa nad tým, aká bude naša životná láska, ako sa na ňu pripravíme, čo do nej prinesieme.

Autor vo svojich filozofických a priam nadčasových úvahách pripomína, že podstatou lásky je konať dobro pre druhého človeka: „Egoista rozmýšľa čo môže získať, čo sa mu vyplatí. Lenže to nie je cesta lásky. Skutočná láska uvažuje predovšetkým o tom, ako by mohla pomôcť tomu, koho miluje, čo môže preňho spraviť. Je paradoxné, že práve ten, kto myslí na druhého, má najmenej vlastných problémov a smútkov.“

A nevyhýba sa ani otázkam intímneho života: „Freudov dôraz na primárnosť sexu je ešte častým omylom dnešného človeka. Dobrý sex, plný sex alebo akokoľvek ho nazveme, rozhodne nie je schopný nám zabezpečiť lásku. Navyše v sexe sme nahraditeľní, v láske nie. Ten vzťah je presne opačný. Nie sex a vernosť zabezpečujú lásku, ale zaujímavý spoločný život dvojice prinesie lásku, vernosť i dobrý sex.

Celoživotné spolužitie dvoch ľudí je podľa autora súčasne najkrajší, aj najproblematickejší vzťah. „Víťazstvo čaká iba na tých, ktorí vedeli premôcť nudu každodennosti poéziou samotnej existencie, vzájomne si pomáhali k osobnému dozrievaniu a ktorým zdravé sebavedomie zabránilo zbytočnej precitlivosti a urážlivosti.

Láska je vlastne radosťou zo života, ktorú prejavujeme druhému. A ako sa len možno naučiť tejto životodarnej sile? „Podporovať a rozvíjať život vo všetkých jeho prejavoch, vnímať ho citlivými zmyslami, pestovať svoje nadanie a objavovať v sebe skryté možnosti. Čím viac naplníme vlastné možnosti, tým budeme vedieť lepšie oceniť druhých ľudí a mať ich radšej.“

O autorovi

Profesor Ivan Štúr, známy detský psychológ, zomrel v roku 2015 vo veku 82 rokov. Jeho úvahy a vzácne myšlienky však ostávajú stále živé a inšpirujúce. Pochádzal zo známej slovenskej rodiny, bol praprasynovcom Ľudovíta Štúra a sám sa počas svojho života stal nasledovateľom jeho odkazu – zdôrazńoval dôležitosť vzdelania, úctu k životu, ľudskej cti, lásky a pravdy. Prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a viac ako 30 rokov pôsobil na klinike na Bezručovej ulici v Bratislave ako detský psychológ. Nikdy sa neskrýval za tabuľkové diagnózy, nerád testoval a zovšeobecňoval. Hlásal láskavý, úprimný a individuálny prístup k deťom. Počas života publikoval stovky článkov, vydal niekoľko cenných publikácií, naposledy mu vyšli knihy Zázraky života a Niečo vyššie, ktoré sú u čitateľov veľmi obľúbené. Jeho knihy Dieťa a príroda, Problémy rodiny a školskej výchovy, Ľudské mláďa, Základy diferenciálnej psychológie, Metamorfózy života, O láske a neláske a viaceré ďalšie zarezonovali u odbornej i laickej verejnosti.