Už dávno nie som mladší

„Povedal by som, že som syn svojho otca. Spomínam si, že začiatkom osemdesiatych rokov ho Juraj Jakubisko obsadil do maličkej roly v Tisícročnej včele, otec hral železničiara a mal tuším jeden filmovací deň. Opatrne som sa ho spýtal, prečo to prijal a on mi odpovedal: „Emil, dostal som rolu, vážim si to.“ Ja som ako herec mal a mám šťastie. Veľa šťastia. (...)“

Kniha Jána Štrassera a Emila Horvátha je silným čitateľským zážitkom pre každého, kto miluje divadlo a chce nahliadnuť do myslenia jedného z najväčších slovenských hercov.

Ponúka pohľad do zákulisia tvorby, odovzdáva hlboké osobné poznatky Emila Horvátha o hereckej tvorbe, vzťahu k režisérom, s ktorými si umelecky porozumel v divadle (Ľubomír Vajdička, Stanislav Párnický, Miloš Pietor, Vladimír Strnisko), o literatúre, filme. Je preto cenný zdroj poznania aj pre študentov divadelných škôl rôznych odborov, rovnako ako všetkých, ktorí sa profesionálne venujú divadlu.

Prostredníctvom rozprávania o filmových skúsenostiach sa ocitneme uprostred nakrúcania filmov pod vedením režisérov ako Karel Zeman, Juraj Herz, Pavel Juráček, Petr Weigl.

Úprimným obrazom nazerania na pohnutú históriu a krehkú súčasnosť u nás, a to nielen v divadelnej oblasti, sa rozhovory stavajú cenným materiálom pre skúmanie slovenskej spoločnosti od druhej polovice 20. storočia do súčasnosti.

Publikácia je výnimočnou sondou do tvorivého procesu a myslenia divadelného umelca, pričom celé jeho herecké dielo je nespochybniteľným svedectvom o tom, že za skutočným majstrovstvom, stojí popri talente poctivá práca a umelecká disciplína.