stále si myslím že existuje to miesto

V tejto zbierke sa nachádzajú nielen experimentálne ladené básnické cykly, kde hra s písmenami a číslami vyjadruje istú túžbu a jej naplnenie, ale aj také, čo nevybočujú z rámca tradičnej poetiky. V nich sa autor vracia do 70. rokov minulého storočia a svoje spomienky uzatvára vo voľnejšie nadväzujúcich básňach. Zo zvažovania možno vytušiť, ako sa navzájom prelínajú minulosť a budúcnosť. V jednom aj druhom prípade ukazuje autor svoj zmysel pre koncízny prejav nanajvýš v náznakoch, pritom nestráca svojrázny dôvtip, ktorý čitateľ pozná už z jeho predošlých básnických zbierok.