Malvína

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Matku som nikdy nebrala vážne, napriek tomu mi však na prstenníku žiaril briliantový prsteň. A ten jasne hovoril o tom, že sa čoskoro stanem manželkou človeka, ktorý nemá ani poňatia o tom, ako sa žije od výplaty k výplate.

Ak by mala moja matka zostavenú vzťahovú kandidátku, tak by bol chlap ako Martin stopercentne na prvom mieste. Bol pre ňu zosobnením mužnosti, elegancie, starostlivosti, dokonca gentlemanského správania. A to, že bol „finančne zabezpečený“, bol vskutku príjemný bonus navyše.

Matka mi stískala prstenník tak silno, že mi v ňom skoro zastavila prúdenie krvi, a ja som znudene prevracala očami nad jej hlúpou radosťou. Už vtedy som si mala uvedomiť, že to, s čím súhlasí moja mama, nemôže byť kóšer. Aleže vôbec.

To bola celá ona.

Celý život myslela len na to, ako ma vydať čo najlepšie, a odo mňa očakávala len to, aby som bola ticho a tvárila sa milo.

„Dievča, plnia sa ti sny, vravela som ti, že z teba raz niečo bude,“ nadhodila. „Našla si si muža, ktorý ti nedovolí zaplatiť ani za pohár vody. Trpezlivosť ruže prináša. V tvojom prípade červené ruže a briliant ako hrom,“ zasmiala sa a konečne mi pustila ruku. „Dúfam, že svadba bude do roka a do dňa a vlastne možno aj skôr! Veď ak máš peniaze, vybavíš svadbu aj za pár týždňov,“ nadchýnala sa s pripečeným úsmevom na tvári. Úplne žiarila, keď takto v hlave snovala pochybné plány o svadobných šatách, luxusnej výzdobe a dobrom jedle.

Jej bláznivý výraz hovoril za všetko.

„Martin mi síce prsteň dal, to však neznamená, že sa do svadby hrnie. Nikam sa neponáhľame,“ hamovala som ju, no akoby som hrach na stenu hádzala. V okamihu som videla, ako jej potemneli oči. „Zošalela si? Teraz, keď máš vysnívaný život na dosah ruky, ho budeš odďaľovať?“

„Mama, to je tvoj vysnívaný život.“

Stisla pery tak silno, že jej z nich ostala len úzka priamka.

„Musíš myslieť na svoju budúcnosť, Malvína. Vieš, že to s tebou myslím dobre,“ povedala s dôrazom na poslednú vetu.

Zadívala som sa na svoju matku, dvojnásobnú vdovu, ktorá doteraz ani jednému zo svojich zosnulých manželov neprepáčila, že ju tak nehanebne opustili, a spomenula som si na známu povedačku o tom, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.