Niekto ako ty

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Obrátim do seba pohár a vyprázdnim ho do dna. Znova pozriem do Petrových cudzích očí. Koľko urážlivých a hnusných viet som si od neho vypočula? V žilách mi pulzuje zlosť. Nezostanem mu nič dlžná! Aj za cenu rizika, že to budú moje posledné slová.

„Čo malo prísť, prišlo! Ibaže som podcenila risk. Hľadala som niekoho, kto by bol ako ty. Vlastne... ty si vlažný a chladný, takže asi nie. To ty by si mal byť ako on!“ Uškrniem sa. „Jakub vo mne prebudil niečo, čo som už roky necítila. Neľutujem, čo sa stalo, ľutujem len to, že to prasklo. Dlh je vyrovnaný!“ vyrieknem pevne, hoci mi je jasné, že tými vetami som nadobro pochovala náš vzťah. Je mi to jedno. Dúfam, že som Petra dostatočne ranila. Chcem, aby trpel tak, ako som trpela ja. Lenže pichľavé slová okolo neho iba preplávali. Ani toto mi nevyšlo!

 Prepotácam sa chodbou a vhupnem do lodičiek. Zoberiem kabelku, vhodím do nej mobil s kľúčmi od auta a vyjdem z bytu. 

 Opatrne schádzam schodiskom. Čakám, či Peter za mnou nevybehne, neschmatne ma za lakeť a nedotiahne nazad do bytu. Zastanem na podeste a dvihnem zrak. Nevidím ho ani nepočujem. Vôbec mu na mne nezáleží. Nechal ma odísť. Kedysi by mi to nedovolil. 

 Rozbehnem sa k autu, akoby ma niekto prenasledoval. Prenasleduje ma však iba Petrova mrazivá veta: „Pre mňa za mňa sa zabi!“ 

Nechcem zomrieť, ale nemám chuť ani žiť. Aspoň nie takto. Bez Petra a bez dcéry. Nemám odvahu pozrieť na okná nášho bytu. Nie preto, že Petra uvidím, ale preto, že tam nebude...