Jedno po druhom

Pred tridsiatimi rokmi dostal môj starší brat, vtedy asi desaťročný, za úlohu napísať referát o miestnych druhoch vtákov. Túto úlohu odkladal niekoľko mesiacov, až kým si jedného dňa uvedomil, že ju musí odovzdať už na ďalší deň. Sedel za stolom v rodinnej chate, slzy na krajíčku, obkolesený listami prázdneho papiera, farebnými ceruzkami a knihami o vtákoch, ktoré ani neotvoril. Úplne ho ochromila veľkosť úlohy, ktorá pred ním stála. 

Otec si však sadol k nemu, položil mu ruku na rameno a nežne sa mu prihovoril: „Jedno po druhom, synak. Jednoducho sa do toho pusti jeden vtáčik po druhom.“

„Láskavý, štedrý a zábavný sprievodca zradnými bažinami spisovateľstva.“ Los Angeles Times 

„Vynikajúce rady ako sa pustiť do písania... Rozosmejú vás, pomôžu a prinútia zamyslieť sa.“ New York Times

 „Dar všetkým smrteľníkom, ktorí aktívne píšu, alebo nad tým aspoň niekedy uvažovali... Táto úžasne podarená kniha je plná zhovievavej múdrosti a dokáže byť surová aj nežná zároveň – prinúti vás vyskočiť z postele a okamžite zaznamenať všetko, čo môžete.“ Seattle Times