Duchové na mé lodi

Môj dojem z knihy: rozpačitý. Dej sa sústreďuje na výpravu Elisha Kana, ktorý bol jeden z tých, ktorý sa vybral do severných morí hľadať stratenú výpravu Johna Franklina. Ale len akože. Jeho prvoradým cieľom bolo dosiahnuť Severný pól. Veril že vedie k nemu voľné more. Elish Kane naozaj žil aj podnikol túto výpravu. Útrapy námorníkov, ktorým Kane velil boli obrovské. Nemal veľa skúseností ako kapitán, robil veľa chýb, ale bol o to ctižiadostivejší a tvrdohlavejší. I keď musí sa mu uznať, že svojich ľudí si vážil a spravil pre nich maximum. V súkromí to bol však zbabelec. Tak ako tvrdošijne sa chcel dostať na sever a robil veci na tú dobu hrdinské, tak v súkromí sa tajne oženil so ženou- podľa neho ženou jeho snov- potajomky, lebo bola z obyčajného ľudu a ešte aj vyvolávala duchov. A to sa vo vtedajšej spoločnosti a najmä v jeho kruhoch nepatrilo. Keď zomrel, tak jeho žena práve pre tú tajnú svadbu nemala z jeho majetku nič. Námet knihy výborný - ale spracovanie sa mi nepáčilo. Už to technické prevedenie. Kniha má 108 strán, ale keby sa zmenšilo písmo o polovicu, zhustilo riadkovanie a vypustili ilustrácie (dosť je ich celostranových, ktoré sa mi tiež nie veľmi páčili), tak kniha má možno na ten veľkostný formát 40 strán. Písané je tiež takou zvláštnou formou. Časť opisom, časť myšlienkami Kanea. Bez priamej reči. Na lodi zovretej ľadom uprostred bielej, mrazivej ničoty sú predsa ľudia s rôznymi povahovými črtami, čo ovplyvňuje ich vzťahy a konanie. Ale toto v celej knihe chýba. Niečo málo sa dozvieme len o Kaneovi, ale to je všetko. Nedozviete sa nič o posádke, nemáte komu držať palce, koho ľutovať, alebo koho nemať rád. AJ stretnutie s domorodými Eskimákmi je tam spomenuté len tak, prišli, niečo sme im dali, niečo nám ukradli a odišli. Čítala som Vynáranie od Jamesa Cormaca, kde myšlienka bola presne tá istá. Ale to bola lahôdka. Aj keď na minimalistickej scéne (sneh, ľad, sivo-biela farba, mráz, len paluba lode, všetko fádne a jednotvárne), spisovateľ rozvil takú nádhernú hru charakterov postáv, že na tú knihu stále spomínam a určite si ju ešte zopárkrát prečítam. Možno aj preto som mala väčšie očakávania. Poznámka - knihu som prečítala asi za hodinu. Ale bola tu predsa jedna zaujímavá vec: pripútanie lode k ľadovcu, ktorý plával správnym smerom - na sever.