Lov

Na túto knihu som pozitívnu recenziu hádam ani nečítala.Pripravila som sa naozaj na všetko,ale rozhodne nie na to,že by sa mi to mohlo páčiť.A ono sa mi naozaj páčilo. Ano bolo to naozaj divné vykreslenie upírov , ale aspon to bolo nové a iné.Toto je hádam prvá upírska kniha za posledné roky, kde sú tí zlý naozaj upíri. Kniha mala navyše plno akcie.

Myslela som si, že v tejto knihe nenájdem žiaden klad, ale mýlila som sa. Jeden sa predsa len našiel a veľmi ma prekvapil. Bol ním autorov štýl písania. Nezaujal ma tým, čo napísal, ale ako to napísal. Stránky naplnil krásnymi prirovnaniami, metaforami a slovami, vďaka ktorým vety ožili. Zmenila som naňho názor a bolo mi ľúto, že svoj talent mrhá na písanie niečoho takého nezmyselného, hoci na druhej strane, preňho to asi zmysel malo. Jedno slovo: OBČANIA. Takže teda, občania. Sú to tvory, postavičky z príbehu, ktoré mi prišli nie len čudné, otravné, ale najmä trápne. Nechcem byť zlá a ani urážať autorovu fantáziu, no vlastnosti, ktoré priradil týmto tzv. občanom boli absurdné. Mám rada inovatívne veci, keď spisovatelia prídu s niečím, čo tu ešte nebolo. Ale, ak mal A. Fukuda presne toto v pláne, vylepšiť upírov („občania“ k nim majú naozaj veľmi blízko) a spraviť z nich nové, zatiaľ nepoznané bytosti, tak, áno, podarilo sa mu to. No, nie v dobrom zmysle slova. Bolo tam mnoho čudesností, no tá najväčšia hlúposť, ktorá ma veľmi rozčuľovala bol fakt, že hlavný hrdina, Gene, je človek. Človek, ktorý musí prežiť vo svete OBČANOV a tým pádom sa správať presne tak, ako oni-slintať (aj keď neviem, či je pre človeka uskutočniteľné „vypustiť prúdy slín“ tak, aby pod sebou vytvoril lepkavú mláčku) , škriabať si zápästie a piť krv zo zberných pohárikov, ktorá tam mimochodom natečie tak, že krv z mäsa steká po brade do tých...ehm...zberných pohárikov. Tá predstava je odpudivá a skutočnosť, že musel robiť všetky spomenuté zvláštnosti mi prišla smiešna. Ale na druhej strane ma smiech prešiel, pretože ľudia sú považovaný za potravu a to je chorá predstava... Občania sa stali veľkým mínusom v príbehu, ale nanešťastie neostali dlho sami. Prostredie, v ktorom sa pohybovali; bývanie, kde sa ukladali na spánok; dokonca aj spôsob dopravy sa k nim rýchlo pričlenili. Mala som pocit, akoby si autor požičal námety z rôznych kníh a snažil sa ich všetky zmiešať dokopy. Možno to malo vyvolať dáky efekt, žiaľ ja som videla len neforemnú zmes plnú nezmyslov. Hovorí sa, že všetkého moc škodí a táto kniha je toho príkladom. Príbeh Lov na mňa pôsobil ako vtip, ktorý sa tváril až príliš vážne a čudoval sa, prečo sa na ňom smejem. A naozaj som sa smiala...a čudovala...a chytala za hlavu. Môj dojem z tejto knihy nezachránil už ani autorov štýl a keď som sa pozrela bližšie, zbadala som nielen nezmysly, ale aj mnoho dier a to kazilo dojem dvojnásobne rýchlo. Dierami myslím nelogické súvislosti a otázky, ktoré sa v priebehu čítania zjavovali, no odpovede na ne chýbali.