Transport ledu

Veľmi dobrá kniha (i keď preklad má dosť chýb ) zo žánru sci-fi. Nápaditá, plná zvratov a hlavne plná ľudských osudov a charakterov. Dej sa začína ako bežná, rutinná práca kozmickej „ťažiarskej“ lodi Rockhopper, ktorá má za úlohu vyhľadávať kométy s ich zásobami surovín a posielať ich smerom k planétam, ktoré na ne čakajú. Samozrejme loď je plná ľudí, ich charakterov, vlastností a osudov. Velí jej žena – Bella, ktorá ma na lodi veľmi dobrú kamarátku Svetlanu, ktorá ma na starosti motory lode, aby pracovali spoľahlivo. Hĺbia na jednej z komét kráter, aby ju mohli katapultovať, keď sa dozvedia šokujúcu správu. Jeden z mesiacov Saturna – Janus – sa zrazu zmenil na cudzie kozmické plavidlo a pustil sa na dráhu do ďalekého vesmíru. A zrazu sa ťažiarska loď, ktorá je najbližšie, zmení na prenasledovateľa, ktorý má zistiť, čo sa vlastne stalo. Majitelia lode v tom už vidia „tučný“ zárobok. (Čína je všade – nielen u nás na výrobkoch) v jej blízkosti sa zrazu ocitne aj čínska loď, ktorú ale „omylom“ namiesto zastrašenia rovno zostrelia. A Rockhopper pokračuje v prenasledovaní Janusa. Svetlana medzitým zistí, že ich spoločnosť, pre ktorú robia oklamala, a pri jednej nepríjemnej havárii, sa im stratila časť paliva a ak budú Janus prenasledovať, nikdy sa domov nevrátia. Chce prinútiť Bellu aby sa okamžite vrátili. Medzitým sa dostanú nedobrovoľne do Janusovho „vleku“ a ten neustále zvyšujúc rýchlosť ich vlečie so sebou. Bella sa rozhodne zostať a tak zachrániť ľudí, ktorí by návrat pre chýbajúcu energiu neprežili. Od tejto chvíle ju Svetlana znenávidí a stanú sa z nich nepriateľky, ktoré sa už nikdy nezmieria. Keďže má loď málo energie pristane na Janusovi, zavŕta sa do neho a ľudia sa postupne na ňom zabývajú. Janus ich však stále unáša ďalej do vesmíru k „spikánskej konštrukcii“ – stavbe vytvorenej mimozemskou civilizáciou. Akejsi obrovskej rúre, ktorá visí vo vesmíre. Počas cesty sa stane veľa vecí, dve súperiace ženy rozdelia aj ostatných členov posádky. Len niektorí zostanú neutrálni a pomáhajú obom stranám. Myslia si, že po prílete skončili v tejto stavbe, ktorá, ako neskôr zistia, je len urýchľovačom, ktorý ich vyvrhne v úplne inom, cudzom vesmíre do ďalšej čudesnej, obrovskej konštrukcie, kde stretnú mimozemšťanov – ako ich oni nazvú Fontánovcov, ktorí im veľmi pomáhajú. Dokonca oživujú mŕtvych, ktorí zomreli pri nehodách a sú zmrazení – volajú ich Ľadoví anjeli. Ale ľudí aj omladzujú, aj na viackrát. Stretnú tu aj Pyžmových psov – mimozemšťanov, ktorí si všetko značkujú ako psy – močom a sú veľmi zákerní a falošní, stretnú sa s Našeptávačmi. S nimi sa dá dokopy Svetlana, zradí ľudskú komunitu a práve toto jej konanie vedie k zániku Janusu, na ktorom ľudia žijú. Pyžmoví psy ho vyhodia do vzduchu, aby urobili v konštrukcii dieru a mohli utiecť do voľného vesmíru. V tejto obrovskej konštrukcii však žije oveľa viac civilizácií, ktoré sú oddelené v jednotlivých rúrach, ktoré sú predelené vrátami. Kniha je plná zaujímavých nápadov – prispôsobivé elastinky (čosi ako osobné počítače), tvorivá kúpeľ – v nej vyrábali všetky veci (škoda že je spomenutá len tak okrajovo), oživovanie mŕtvol, omladzovanie, obrovské konštrukcie vo vesmíre a v neposlednom rade čierny kváder, ktorý nájdu a je to odkaz z budúcnosti pre Bellu – a správa sa naozaj originálne – vystupuje z neho žena, ktorá je už dávno mŕtva. Ale Belle veľmi pomôže. Plasticky a živo sú opísané najmä postavy Belly a Svetlany. Aj keď sa znepriatelia, Bella sa stále snaží byť spravodlivá a drží si nadhľad, čo sa Svetlane vôbec nedarí. Z ich nepriateľstva a rivality vznikajú zápletky, ktoré stoja životy členov posádky a vlastne aj straty Janusu, ktorý bol ich domovom. Škoda že mimozemšťania mali príliš ľudské vlastnosti. Dosť sa mi zdalo za vlasy pritiahnuté vysvetlenie toho, prečo takto Spikánci lákali civilizácie do konštrukcie – lebo to mala byť ako malá ZOO. Ale dobre, dá sa aj to stráviť. Aj tak už vyhynuli. Veľmi sa mi tu páčilo, ako sa narábalo s časom, ako s veličinou. Ako plynul čas pre posádku Rockhoppera a ako plynul čas na Zemi – vlastne keď sa dostali ku čiernemu kvádru – posolstvu zo Zeme – tak ľudská civilizácia už neexistovala. Čo viac ku knihe dodať. Dobre napísaná, má spád, výborné nápady, dobré postavy – len je veľká škoda, že tento druh literatúry nemá veľmi veľa priaznivcov. Netreba sa báť technických opisov a vecí, patrí to k deju. Bez toho by to nebolo ono. A ak budete čítať túto knihu – prológ na začiatku knihy pochopíte až na konci. Tak si počkajte. A na záver jedna pekná vetička z knihy ... od doby, co jeden z nás vzhlédl k obloze – do vší té tmy – a začal přemýšlet, co tam je. Ne jestli tam neco je, ale co. Vždycky sme vědeli, že tady někde jsou a že je to jen otázka času, než je potkáme.“