Mapa a územie

Dnes keď sú kníhkupectvá zapratané literárnym brakom je kniha Michala Houellebecqa Mapa a územie osviežením umenia a pôžitkov súčastnosti bez potreby klesnúť na úroveň autorov chrliacich rok čo rok " diela " v ktorých okrem myšlienok možno nájsť všetko. Autorov vnútorný rozpor medzi realitou a snom stavia čitateľa pred mnohé nezodpovedané otázky medziľudských vzťahov, umenia, zmyslu života v hektickom konzumom ,peniazmi presiaknutom svete. Ako literárny diletant som doposiaľ považoval mapu za faktografický dokument slúžiaci základným potrebám orientácie v nepoznanom svete. M.H. dokázal cez alter ego hlavnej postavy Jeda Martina vytvoriť z mapy umenie vystavované v najprestížnejších Parížskych galériách. Mapy akoby dopomohli M.H. odpútať sa od megalomanského Paríža, vďaka mapám objavuje nepoznané krásy Francúzskeho vidieka. Mapy sú tvorivým synonymom cestovania, poznania, umenia, mapy lepšie umožnia čitateľovi pochopiť cez hĺbavý text vzdialený bežnému človeku neprístupný svet.Vďaka mapám a kvalitným francúzskym vínam vstupuje autor čoraz hlbšie do svojho vnútra paralyzovaného samovraždou matky. Ruská kráska Oľga bez ktorej nedokáže ani dýchať sa odrazu služobne na desať rokov vzdiali, no Jed nežiada ani takú banálnu formu komunikácie ako je internet, či telefóne číslo. Počas jej neprítomnosti v Paríži si vychutnáva telesné pôžitky s prominentnou prostitútkou, Oľgu akoby utopil v pravidelnej konzumácii alkoholu.Keď sa po rokoch Oľga -záhadne stále bez vzťahu - vracia do Paríža netreba žiadnych vysvetlení, postačí vernisáž a umenie. Cez najbohatších mecenášov sveta sa autor opakovane snaží pochopiť nadbytočné hromadenie peňazí, súcitného a starostlivého B.Gatesa konfrontuje so strohým protestantským kapitalizmom S.Jobsa. " V sústredenom pohľade plnom neistoty vyvoláva dojem smútku, ktorý navodzuje krivka mierne ohnutého chrbta a výraz zmätku čo sa mu zračí v tvári. " Nielen táto, ale mnohé ďalšie myšlienky stvárňujú duševné rozpoloženie M.H. pri tvorbe. Vo vnútorne nejasnom roztrasenom svete neustále rieši otázku samovraždy matky na ktorú sa bojí pri občasných stretnutiach s otcom opýtať, skôr dokáže komunikovať doma s kotlom na kúrenie. Paranoidné otázky sebazničenia prenasledovali mnohých svetových autorov. Taliansky spisovateľ G.Fava vpísal svoj rozsudok smrti do titulu poslednej knihy. E Hemingway vyhľadával smrť celý život. Na poľovačkách v Afrike, pri oslobodzovaní Paríža, v Španielskej občianskej vojne. " Pozabíjajme ich rýchlo a potichu. " V.Havel hovoril v Dálkovom výslechu o samovražde tak sebaisto, až sa zdalo, že to nemohol myslieť vážne. B.Pasternak prežil samovraždy svojich blízkych, najlepších ruských básnikov. Ku každej z piatich samovrážd predkladá iné vysvetlenie, no ani psychiatri, psychológovia nedokážu ozrejmiť - môžu sa teoreticky domnievať- príčinu samovraždy, ktorú nechápe ani ten kto ju spácha.Keby človek našiel dáky záchytný bod pred sebazničením určite zostane na žive. B. Pasternak uzatvára túto neľahkú kapitolu svojho života príznačnejšou myšlienkou ako všetko čo o samovraždách priateľov napísal. " Všetci sa nevýslovne kvárili v takej miere, v akej je pocit zdeptanosti duševnou chorobou. Skloňme sa s účasťou nielen pred ich talentom a pred ich svetlou pamiatkou, ale aj pred ich utrpením. " Michal Houellebecq sa posúva cez samovraždu matky, otca k svojej osobe, keď sám seba rituálne popraví, aby mohol naďalej žiť v postave Jeda Martina. Na jednej strane vyčnieva autorov narcizmus, keď si svoj portrét cení na milión eur, na strane druhej absurdnou vraždou akoby vystupňoval nenávisť voči sebe samému. A.Wnehouse napísala známu skladbu Back To Black snáď len kvôli tomu aby si mohla zaspievať na vlastnom pohrebe, no M.H. zašiel sebazničením až za hranice ľudského poznania. " Písať román je nemožné pre tie isté dôvody, pre ktoré je nemožné žiť. " Cez túto myšlienku M.H. možno ľahšie pochopiť rozpoltenosť a výpovednú hodnotu tohto diela, ktoré aj pre niektoré výhrady vrelo odporúčam

Po dlhšej dobe som si prečítal dielo od všeobecne známeho a cenami ovenčeného spisovateľa. Očakával som vzhľadom na to že je Francúz, nejakú bezduchú nafúkanú intelektualčinu, ale bol som milo prekvapený. Nemyslím si, že by sa Houellebecq svojim posolstvom až tak moc odlišoval od tej haldy ľudí, čo len zbytočne ruinujú naše lesy spotrebou papiera (pretože tiež netriafa kliniec po hlavičke), ale Houellebecq to aspoň vie. Naozaj zaujímavá otázka, či sú mapy skutočnejšie ako územie...ďalej aj tie obrazy, som presvedčený, že keby to niekto naozaj robil, bezpochyby by ich s dobrou reklamou a potrebným snobizmom popredával za milióny eur. Trochu mi vadilo pri tej vražde spisovateľa (seba) tá neuveriteľná brutalita. Až si čitateľ pomyslí, to už si ani taká kapacita ako Hoeellebecq neuvedomuje, že menej je viac a že netreba tlačiť na pílu ? Zopakoval trápny neduh predovšetkým severských autorov krimi/thrillerov či čo to je, s ktorými sa pretrhla hrádza v poslednej dobe. Tí by bez vraždy kde nie je mŕtvola minimálne na štyri kusy zostali asi nemí...alebo si to myslia. No nič...ale je to zaujímavá kniha, Houllebecq vie písať, tak odporúčam.

viac odporucam precitat jeho tenku prvotinu. roman je zbytocne rozsiahly. je napisany brilantnym stylom ktory velkost a rozsiahlost istym sposobom to vyvažuje. odcudzenost ...soliterstvo ..nepochopenie ..su pojmy ktore autora charakterizuju resp. jeho dielo a jeho postavy...konfrontovat sa s tym to svetom je ako tahat olovenu gulu na nohe..ale potom ked sa jej zbavite vysoko vzlietnete!