Kde raky spievajú

Nie sú akčné, rýchle, nie sú plné krvi, ani nadprirodzených vecí. Ale pri ich čítaní vás niečo „dnu“ bolí a niektoré pasáže by ste najradšej preskočili, ale aj tak sa nedá od knihy odtrhnúť a núti vás to čítať. Sú nádherné svojou hĺbkou, krásnymi postavami, spôsobom, akým vás autorka vtiahne do deja, prostredia, ako podáva každodenný život obyčajných ľudí, ktorých je milióny a ktorí nie sú žiadnymi celebritami. Nádherné, priame a predsa jedinečné.

Hlavná ženská postava žiari. Je jedinečná, neopakovateľná a najmä iná. Chce sa vám ju pohladiť a privinúť. Musíte ju obdivovať, aj keby ste nechceli. Inteligentná, ale plachá a pre niektorých divoká.

[recenzia obsahuje spoilery]

Začína sa to príbehom rodiny s piatimi deťmi, ktorá býva v divokých močiaroch a ostatní „civilizovaní“ ľudia z dedinu ich volajú „chamraď z močiara. Otec je grobian, pijan a násilník. Bije ženu aj deti. A tak postupne odchádzajú. Najskôr žena a postupne aj štyria starší súrodenci. Zostáva len najmladšia Kya, ktorá nič nechápe. Stále čaká najmä na mamu. Predsa ju nemôže nechať len tak, musí sa vrátiť. Ale nevráti sa nik. Kya sa zrazu musí začať starať sama o seba a aj o opitého otca, ktorý ale raz tiež odíde a viac sa nevráti. Malé dievčatko zostane samo, uprostred močiara, bez elektriny, bez peňazí, v rozpadávajúcej sa chatrči a so starým člnom, ktorý jej otec nechal. Bez akéhokoľvek ľudského dotyku. Ale prežije. 

V samote sa upne na prírodu a zvieratá jej začínajú nahrádzať ľudí. Úrady sa ju pokúsia dostať do školy, kde však vydrží len jeden deň, lebo sa jej všetci posmievajú. Je otrhaná, špinavá a chodí bosá. „Civilizovaní“ ľudia ju odsudzujú, pohŕdajú ňou a jej sa to veľmi dotkne. Ešte viac sa utiahne do seba a do divočiny a pred ľuďmi uteká, skrýva sa. Na prežitie však predsa len potrebuje aspoň niekoho. A to je ďalšia nádherná postava Skokana, černocha, ktorý tiež býva v močarinách a ktorý, aj s jeho ženou Mabel, vycítia, že Kya potrebuje pomoc. Tak jej ju poskytnú spôsobom, ktorý malé dievčatko nevystraší. V jej živote sa vyskytnú dvaja osudoví muži – Tate a Chase, obaja jej ublížia.

Príbeh sleduje Kyu počas celého jej života, až do jej smrti. Malé dievčatko, ktoré ľudia odsúdili bez toho, aby ju poznali a tak sa všetko musela naučiť sama. Pravidlá jej života sú iné, prispôsobuje sa prírode a vzor správania hľadá u zvierat, ktoré je síce niekedy kruté, ale pochopiteľné. Dopodrobna ich pozná, pozná rastliny, aj každý vodný kanál v močarinách. To je jej domov. Ten chápe. S ním je spokojná. Akékoľvek narušenie tejto symbiózy nedopadne dobre. Do toho zažije ďalší desivý zážitok, je obvinená z vraždy a dva mesiace strávi vo väzení. Bez voľnosti, slobody, zavretá.

Nádherný, hlboko ľudský príbeh zasadený do prostredia divokých močiarov Severnej Karolíny, kde tí „normálni a sporiadaní občania“ žijú v mestečkách a dedinách, černosi sú tí podradnejší, v močiaroch žije len „chamraď“ a odlišnosť sa nenosí. Ale je to aj príbeh o veľkej láske a ľudskej vôli prispôsobiť sa a prežiť. 

Zaujímavý, veľmi zaujímavý koniec. Či pochopiteľný? Záleží na tom, z ktorého uhla pohľadu sa pozeráte.

Odporúčam prečítať.

Copyright © 2019 Božena Hideghétiová