Vlci zimy

Thriller s názvom Vlci zimy je veľmi dobre napísaný postapokalyptický príbeh. Pútavý, atraktívny štýl, dej zasadený do atraktívneho prostredia Zeme, ktorá sa po šialenstve, ktoré rozpútalo nukleárnu vojnu, ponorila do krutej zimy. Okrem toho, Zem zasiahla aj chrípková epidémia, ktorá zdecimovala obyvateľstvo na hŕstky ľudí, ktorí sa snažili prežiť. Veľké mestá sú minulosťou, vymoženosti civilizácie sú len hmlistou spomienkou, ľudia sa boja ľudí a do toho skupina ľudí Imunita, ktorá sa neštíti spraviť čokoľvek neľudské, čo zakrýva vznešenými cieľmi.

Do divočiny na Aljaške sa snažila ukryť jedna rodina, ktorej otec robil pre Imunitu. Chce ochrániť svoje deti a ženu a pár rokov sa im to aj darí. Ale potom sa všetko pokazí, otec zomiera na chrípku a jeho brat, žena, dcéra, syn a ešte jeden chlapec utečú do divočiny, kde sa dobrovoľne stávajú vyhnancami. S nimi je ukryté aj jedno obrovské tajomstvo. Život v stále viac chladnejšom svete je krutý a neúprosný. Bez vymožeností civilizácie aj poriadne ťažký. Ale plynie pokojne. Po rokoch ho však naruší príchod cudzinca, za ktorým prídu ďalší ľudia a pokojný život je zrazu preč. Začína sa naháňačka, kde sa z pokojne žijúcich ľudí stáva lovná zver. Majú šancu odolať presile? Aké tajomstvá skrývajú?

Kniha ma zaujala. Svet vlastne zničili arogantné vlády. Pripomínalo mi to súčasnú napätú situácia vo svete. Papaláši si posielajú cez pol zemegule arogantné odkazy, rušia zmluvy a dohody a ukazujú si, kto má väčšie svaly. Čo keď sa raz jeden z nich zle vyspí? Celý svet bude v háji. Nikoho nebudú zaujímať osudy miliónov ľudí.

V knihe sú veľmi pekné myšlienky, ktoré si človek uvedomí až keď to vidí takto čierne na bielom. Čas je pre nás najdôležitejšou veličinou. Stále sa niekde ponáhľame. Rátame sekundy a stále je to málo. Hodinky máme na všetkom a všade. Čo sa stane keď sa hodiny zastavia všade? „Jakmile se tyhle chronometry zastavily, čas se slil do značně nepřesných kategórií. Když čas přejde v nejasnou, rozmlženou šmouhu, naučíte se trpělivosti.“

Páčili sa mi aj opisy snehu. Autor sa na sneh pozerá z pohľadu človeka, ktorý sedí v teple obývačky pred kozubom s horúcim čajom a obdivuje snehové vločky poletujúce za oknom pod pouličnou lampou. „Sníh svět zardousí, zadusí ho, a tak si ho podrobí“ – to je pohľad človeka, ktorý sa musí brodiť snehovými závejmi a hľadať si v krajine utopenej v snehu obživu.

Páčil sa mi tiež autorov pohľad na ľudí. Pri jednom dialógu hlavnej hrdinke položia otázku, či verí na mimozemšťanov. Ona odpovie, že nie. A dostane zaujímavú odpoveď. „To my sem nepatříme. Nikdy jsme sem nepatřili. Potřebujeme zdi, co nás ochrání, nábytek, abychom si měli kde sednout, teplo, abychom nezmrzli. Přitom jsme skoro zničili planetu. A teď vymírame.“

Sme spoločnosť založená na vysokom konzume. Zdá sa nám nepredstaviteľné, že by sme čo i len deň boli bez mobilu, internetu, nemali auto, elektrinu. Na konci knihy je krásna myšlienka o tom, ako málo človek potrebuje k tomu, aby prežil a žil. 

Dobre, veľmi dobre napísané. Pekné postavy. Nečakajte ich podrobné opisy zovňajškov. O ich charakteroch a postojoch sa dozviete cez ich konanie. Hlavné postavy Lynn a Jaxa sú veľmi vydarené. Možno, čo mi tam trošku nesedelo, bol ku koncu práve opis začínajúceho vzťahu dvoch hlavných postáv. Ale bolo to možno práve vzhľadom k pochmúrnosti a tvrdosti príbehu.

Odporúčam, prečítajte si túto knihu. Je plná akčnosti, zimy, smrti aj života, a čo ja zbožňujem, a čo sa už z kníh vytráca, kniha má aj nádherné opisy krajiny. Je to autorov debut, tak nech mu ten štýl vydrží. VÝBORNÁ kniha.

Copyright © 2019 Božena Hideghétiová