Spojenia

Spisovateľka zvolila veľmi dobrý štýl písania. Krátke vety. Priamu reč využíva len veľmi málo. Príbeh tvoria osudy 4 postáv, ktoré ho sami rozprávajú. Hélén, učiteľka, Cécile a Mathias, matka a syn a hlavne Théo, 12-ročný chlapec, ktorého život ešte poriadne ani nezačal a už ho ťaží tak, že ho chce ukončiť.

[recenzia môže obsahovať spoilery]

Všetky 4 postavy si však nesú neuveriteľne ťažké bremeno. Hélén a Cécile - ich životy sú potácaním medzi minulosťou, ktorú konfrontujú so súčasnosťou a výsledok je jednoznačne v ich neprospech. Jedna si nesie so sebou traumu z detstva, počas ktorého ju týral jej otec a druhá je rukojemníčka nevydareného manželstva. Théo a Mathias sú nerozluční kamaráti. Théovi rodičia sú rozvedení a on je v ich striedavej starostlivosti. Matka si však z neho urobila rukojemníka, jeho otec je psychická troska a Théo je uprostred toho všetkého dospelejší ako jeho rodičia. Nezvláda to a siaha po alkohole a so sebou sťahuje aj Mathiasa.

Keď si túto knihu prečítate a zamyslíte sa nad ňou, je to celé smutné svedectvo doby. Pokryteckej, hluchej a slepej. Človek sa v tomto systéme stráca. Všetky 4 postavy sú krásne, spisovateľke sa podarilo detailne opísať ich vnútro, bolestné a zraniteľné. Zatrpknutosť dospelých, ktorí sú tak pohltení svojimi krivdami a bolesťami, že si nevšimnú čo sa deje s ich deťmi, že potrebujú pomoc, alebo len jednoducho lásku rodičov. Všimne si to len niekto, kto v detstve nezažil veľa pekného. Koniec je otvorený a hlavne žiaľ realistický.

Výborné čítanie, ťažké námetom, ale núti rozmýšľať nad tým, čo sa to deje. Dotýka sa aj internetu, ktorého anonymita dovoľuje ľuďom to, čo by inak nerobili. Dovoľuje im vlastne mať dve tváre. Otázka je: Ktorá je pravá?

Veľmi sa mi páčila jedna časť, kde Cécil pozoruje Mathiasa a rozmýšľa nad tým, že každú chvíľu prekročí tú pomyslenú hranicu kedy sa stane dospelým a vlastne ju tým opustí. To bolo naozaj pekne napísané. 

Kniha, ktorú by si mali prečítať naozaj všetci. Odporúčam.

Copyright © 2018, Božena Hideghétiová