Pavol Dobšinský: Deň ľudovej rozprávky

Každý z nás si určite vybaví aspoň jedného hrdinu z jeho rozprávok, každý z nás vo svojej „detskej knižnici“ nájde nejakú z jeho rozprávkových kníh. Aj preto je 16. marec, deň jeho narodenia, vyhlásený za Deň ľudovej rozprávky. V tomto roku si pripomenieme jeho 183. výročie narodenia.

Pavol Dobšinský (*16. marca 1828, Slavošovce) pochádza z učiteľskej rodiny evanjelického farára. Po gymnaziu v Rožňave a v Miškolci študoval od svojich 12tich rokov na lýceu v Levoči, ktorá bola jedným z hlavných ohnísk nastávajúceho slovenského študentského revolučného hnutia.

V roku 1853 sa stal kaplánom v Brezne a v Rožňavskom Bystrom, neskôr tri roky učil na banskoštiavnickom evanjelickom lýceu, aby sa napokon usadil v Drienčanoch na rodnom Gemeri.

Výbor Matice slovenskej poveril Pavla Dobšinského organizovaním folkloristicko-zberateľskej činnosti. Výsledkom bol Sborník slovenských piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier v roku 1874, na ktoré nadviazali Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské v roku 1880 a vrcholom bolo osem zväzkov Prostonárodných slovenských povestí, ktoré vyšli po prvýkrát v rokoch 1880 až 83 a neskôr v mnohých prepracovaných vydaniach.

Najväčšie dielo, Prostonárodné slovenské povesti, vydal Dobšinský na sklonku svojho života. Táto doposiaľ najobsiahlejšia zbierka slovenských rozprávok vyšla v rokoch 1880-83 v Martine v ôsmich zošitoch a tvorilo ju 90 rozprávok.

Obsah Prostonárodných slovenských povestí je žánrovo pestrý a bohatý. Zastúpené sú predovšetkým rozprávky fantastické. Okrem nich sa tu nachádzajú rozprávky zvieracie, legendárne, novelistické, realistické aj humoristické.

Dobšinský prekladal z viacerých jazykov, najmä z francúzštiny a angličtiny. Zaslúžil sa aj o zachovanie mnohých historických dokumentov (materiály o Jednote mládeže slovenskej, študentské zborníky, súbory ľudovej slovesnosti, atď.) a o podchytenie talentov pre literatúru (Ján Čajak, Ján Botto, Ľudovít Kubány).

Zomrel v Drienčanoch 22. októbra 1885.