Carlos Drummond de Andrade, významný brazílsky básnik, prozaik a esejista, sa zapísal do dejín latinskoamerickej literatúry 20. storočia ako výnimočná osobnosť modernej poézie. Pochádzajúc z maloměsta Itabira v štáte Minas Gerais, vyrastal v prostredí s hlboko zakorenenými katolíckymi tradíciami, ktoré zásadným spôsobom formovali jeho intelektuálny a umelecký vývin.
V priebehu svojej akademickej dráhy sa stal jedným z kľúčových predstaviteľov brazílskeho modernistického hnutia, ktorého poslaním bolo transformovať umelecké vnímanie prostredníctvom inovačných prístupov a umeleckého experimentovania. Jeho tvorba vyniká mimoriadne sofistikovaným stvárnením existenciálnych tém, pričom charakteristickým spôsobom kombinuje ironický nadhľad s hlbokým humanistickým posolstvom.
Drummond vo svojej poézii majstrovsky odkrýva komplexnosť ľudskej existencie prostredníctvom zdanlivo jednoduchého, no pritom výnimočne sugestívneho jazyka. Jeho diela sa vyznačujú schopnosťou pretaviť banálne každodenné momenty do univerzálnych výpovedí o ľudskom bytí, pričom sústavne reflektuje spoločenské napätie a individuálnu izoláciu.
Medzi jeho fundamentálne básnické zbierky patria *Alguma Poesia* (1930), ktorá reprezentuje počiatky jeho originálnej poetiky, *Sentimento do Mundo* (1940) zachytávajúca dobové existenciálne obavy, a *A Rosa do Povo* (1945), považovaná za klasické dielo reflektujúce politické a sociálne výzvy doby.
Prostredníctvom svojej tvorby Carlos Drummond de Andrade nielen obohatil brazílsku literatúru, ale stal sa aj významným medzinárodne rešpektovaným básnikom, ktorého dielo prekračuje geografické a kultúrne hranice.
*1902
+1987