Isabela Figueiredo, pochádzajúca z mozambickej metropoly Lourenço Marques (v súčasnosti Maputo), sa narodila do rodiny portugalských prisťahovalcov. Po vyhlásení nezávislosti Mozambiku v roku 1975 bola jej rodina nútená presunúť sa do Portugalska, pričom ona sama našla útočisko u príbuzných. Jej rodičia sa do pôvodnej krajiny vrátili až o desaťročie neskôr.
Svoje vzdelanie nadobudla prostredníctvom štúdia moderných jazykov a literatúry na Universidade de Nova v Lisabone. Následne rozšírila svoje akademické zameranie o diaľkové štúdium rodových štúdií na Universidade Aberta.
V profesionálnej sfére pôsobila v rokoch 1988 až 1994 na pozícii vedúcej prílohy pre mladých v renomovanom denníku Diário de Notícias, kde okrem riadiacej funkcie publikovala aj vlastné literárne príspevky.
Jej literárna dráha sa začala v roku 1988 debutovou novelou Conto É Como Quem Diz (Príbeh je to, kto čo povie), ktorá jej vyniesla prestížne ocenenie Mostra Portuguesa de Artes e Ideias. Významným medzníkom v jej tvorbe sa stal rok 2009, kedy vydala knihu memoárov Caderno de Memórias Coloniais (Zápisník koloniálnych spomienok). Toto dielo je považované za priekopnícky počin v portugalskej literatúre venujúcej sa koloniálnej problematike a dostalo sa mu medzinárodného uznania prostredníctvom prekladov do viacerých svetových jazykov.
*1963
Vyhľadávanie
