Július Vanovič
(* 11. apríla v Dražkovice)
Ľudovú školu vychodil v rodisku, potom začal chodiť do Gymnázia v Martine. Pretože jeho otec bol roku 1949 obvinený a uväznený v rámci zinscenovaného procesu s partizánskym veliteľom Viliamom Žingorom, v šiestom ročníku (1952) ho z gymnázia vylúčili. Zamestnal sa v tlačiarni Neografia v Martine. Dva roky tu pracoval ako pomocný robotník a rok ako pomocný korektor. Potom bol knihovníkom-skladníkom v Matici slovenskej. Pritom externe študoval a roku 1955 zmaturoval na Gymnáziu v Martine. Na odporúčanie Matice slovenskej ho prijali na štúdium knihovedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, no po prvom semestri ho na zákrok politických orgánov v Dražkovciach zo štúdia vylúčili. Prihlásil sa na externé štúdium knihovedy, no aj to musel po krátkom čase zanechať. Znova sa zamestnal ako knihovník-bibliograf v Matici slovenskej a neskôr v Slovenskej pedagogickej knižnici v Bratislave. Až roku 1963 sa stal redaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1967-1968 bol redaktorom Mladej tvorby. Medzitým externe vyštudoval slovenčinu na Filozofickej fakulte v Bratislave. Od roku 1969 bol odborným pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, no v apríli 1972 musel ústav opustiť. Prijali ho za korektora do vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pôsobil až do roku 1990, keď sa vrátil ako vedecký pracovník do Ústavu slovenskej literatúry SAV. Roku 1991 obnovil v Tranosciu vydávanie časopisu Tvorba a stal sa jeho šéfredaktorom. Žije v Bratislave.
Vyhľadávanie
