Ján Uličiansky vyštudoval dramaturgiu a bábkarsku réžiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Po skončení vysokoškolských štúdií nastúpil ako režisér do Bábkového divadla v Košiciach. V rokoch 1986-1988 bol v slobodnom povolaní. Od roku 1988 pracuje ako dramaturg Dramaturgie hier pre deti a mládež Slovenského rozhlasu v Bratislave.
Ťažiskom literárnych záujmov J. Uličianskeho je dramatická tvorba pre rozhlas, bábkové i činoherné divadlo. Knižne debutoval veršovaným leporelom Hádanky (1980, 1984). Druhá kniha pre najmladších čitateľov Adela Zvončeková (1981) je zbierkou krátkych rozprávok zo života dnešných detí. V knihe Nedeľa (1987) hlavný hrdina prežije fantastické dobrodružstvá s otcom a novou kamarátkou z reštaurácie, kde ho otec zobral na obed, lebo mama je v nemocnici, odkiaľ sa má vrátiť so súrodencom. Trinásť rozličných rozprávok o snehuliakoch obsahuje kniha Snehuliacke ostrovy (1990). V knihe rozprávok zo života súčasných detí Máme Emu (1993) uplatnil podobný rozprávkovo-fantazijný princíp. Priateľstvo handicapovaného chlapca a veveričky v Orieškových kúpeľoch sa rozvíja v knihe Veverička Veronka (1996).
Ján Uličiansky je autorom mnohých rozhlasových večerníčkových seriálov, ktoré neskôr prepísal pre televíziu.
Dramatickým činoherným debutom J. Uličianskeho je dráma Alergia (1995). Príbeh hry sa odohráva v prostredí nemocničnej izby na oddelení kožnej kliniky, kde sa lieči hlavný hrdina. Druhý plán hry je mozaikou spomienok, reminiscencií a prejavov podvedomia, ktoré sú vo svojom vyznení výrazom duchovnej alergie súčasného človeka na svet, ktorý ho obklopuje, i na samého seba. V podobe televíznej inscenácie mala Alergia premiéru v STV roku 1997.
*29.10.1955
Vyhľadávanie
