Autor
/ 5 titulov
Ján Kollár (* 1793 Mošovce - † 1852 Viedeň) - slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu. Pochádza z remeselnícko-roľníckej rodiny, študoval proti otcovej vôli. Je popredným predstaviteľom preromantickej poézie s vyhraneným ideovým zámerom. Vo svojej tvorbe vychádzal z klasicistickej poetiky. Svoje tvorivé schopnosti venoval národnému prebudeniu Slovákov, najmä myšlienke zjednotenia a spolupráce slovanských národov. Označili ho za apoštola slovanstva. Podporil záujem o národný jazyk, zdôrazňoval potrebu vzájomného poznávania literatúr i kultúr slovanských národov, ich prínos pre svetovú kultúru a humanistický obsah, navrhol dokonca konkrétne spôsoby na realizáciu tejto myšlienky.
Hlavnými inšpiračnými zdrojmi jeho poézie bol ľúbostný vzťah k F. Schmidtovej a bolestný rozchod s ňou.
Jeho tvorba a osobnosť mali vplyv na štúrovcov, ale rozišiel sa s nimi v otázke spisovného jazyka. Bol stúpencom literárnej a jazykovej jednoty česko-slovenskej, ale v jej mene sa usiloval uplatniť slovenské prvky v češtine, čo vzbudilo odpor na českej strane. Bol zberateľom a vydavateľom slovenských ľudových piesní, čím upozornil na veľké bohatstvo národnej kultúry. Je autorom viacerých teoretických prác, v ktorých dal vážne podnety ku kultúrnej spolupráci slovanských národov.
Bol činný aj ako náboženský spisovateľ. Ideológia mocne pôsobila na formovanie národno-osloboditeľského zápasu. Na univerzite vo Viedni má spolu s ďalším tam pôsobiacim profesorom Karolom Kuzmánym pamätnú tabuľu, z autorskej dielne akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej, odhalenú roku 1998. Jeho telesné pozostatky boli roku 1904 prenesené do Prahy na Olšanský cintorín.
Svoje diela uverejňoval ak pod pseudonymami:Čechobratr Protištúrsky; J. K
Vyhľadávanie
