Víťazstvo lásky

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Zrazu onemeli, stratili sa jeden v druhom. Navôkol šumeli rozhovory, okolo nich chodili ľudia, no oni nevnímali nič okrem seba samých. Stále ju držal za ruku a pevne si ju pritískal k hrudi.

Napokon porušil ticho a veľmi mäkko povedal: "Ste žena... žena, s ktorou chcem ujsť niekam preč... Urobme to, ste za?"

"Teraz?"

"Áno, pravdaže teraz. Ak nie teraz, tak kedy? Nájdime opustený ostrov a utáborme sa tam..."

Opäť si všimla pobavené iskierky v jeho očiach, začula smiech v jeho jemnom hlase. "Ale nemôžem tu Geo len tak nechať," zaprotestovala.

"So sebou ju zobrať nemôžeme!" namietol. "Viete, pár tvoria dvaja, traja už nie. Vyjdime do haly, tam je asi tichšie... môžeme si to naplánovať."

Viedol ju krížom cez izbu a len čo sa ocitli v hale, oprel sa chrbtom o stenu a pritiahol si ju bližšie k sebe, až sa dotýkali telami.

Začala sa chvieť a ťažko sa jej dýchalo, veď bola celkom blízko muža, do ktorého sa ako dieťa šialene zamilovala. Celé tie roky zostal jej ideálom a ostatných mužov vždy porovnávala s ním.

Nežne sa spýtal: "Ste v poriadku?"

"Je mi fajn," hlesla.

"Nechcem tu zostať. Je tu priveľa ľudí. Chcem byť s vami sám. Nechcete to aj vy?"

"Áno," šepla.

"Tak je to hotová vec. Vezmem vás na večeru niekam, kde je ticho. Viem o jednom útulnom miestečku."

"Dobre," začala, no potom sa odmlčala. Geo sprevádzaná Jamesom energicky kráčala smerom k nim. "Tamto prichádza Geo s Jamesom Cardiganom."

"Zbavím sa ich, nebojte sa," povedal presvedčivo.

Posledných asi desať minút Geo žasla nad správaním M, ktorá sa priam lepila na Laurencea Vaughana. Všimla si, ako si to slávny filmový herec hneď po príchode namieril rovno k nej a dali sa dokopy ako starí priatelia. Možno skutočne aj sú, pomyslela si Geo. Koniec koncov obaja sú Angličania. Zatiaľ čo sa spolu s Jamesom prepletali pomedzi rednúci dav hostí, aby sa dostali do haly, Geo sa ho spýtala: "Poznáš ho?"

"Iba z filmového plátna. A z počutia," odpovedal, "ale musím priznať, že som jeho ozajstný fanúšik. Je jedným z najväčších hercov na súčasnej anglofónnej scéne. Nikto nezahral Hamleta lepšie ako on, možno okrem Christophera Plummera. A je to sakramentsky pekný chlap. Nečudo, že mu ženy padajú k nohám."

Vrátane M, pomyslela si Geo a s úsmevom pristúpila k dvojici. "Vy dvaja ste určite starí priatelia, keď si nonstop máte čo povedať."

"To fakt sme... veľmi starí priatelia," odpovedal Larry a venoval Geo svoj najpodmanivejší úsmev.

M pohotovo zareagovala: "Geo, James, rada by som vám predstavila Laurencea Vaughana."

Po tom, čo si všetci traja potriasli rukami, Larry pokračoval rozhodným tónom: "Pokúšal som sa M presvedčiť, aby šla so mnou na večeru, ale obávala sa nechať vás tu samu, Geo."

"Ale prosím vás, tým sa netrápte," pohotovo zasiahol James. "Ja sa o ňu postarám. Súhlasíš, Geo?"

"Pravdaže."

Do reštaurácie na jednej z Osemdesiatych ulíc mimo Lexingtonu si vzali taxík. V aute tak prepadol jej čaru, že až bolestne túžil vziať ju do náručia, pevne ju držať a vášnivo bozkávať. Tomuto nutkaniu sa mu podarilo odolať a namiesto toho ju len vzal za ruku, tak ako to urobil už pred hodinou v byte Iris Ingersollovej.

Nechcel ju odplašiť – niežeby si myslel, že patrí k tým mladým ženám, ktoré sa ľahko vystrašia. Zdala sa mu sebavedomá, nebojácna, odvážnejšia než väčšina ľudí. Áno, to bolo ono: upútala ho jej nebojácnosť, ktorá sa mu zapáčila, lebo provokovala jeho fantáziu.

Teraz, keď sedel oproti nej za stolom v kúte La Refuge, jeho obľúbenej skrýši, v duchu sa usmieval pri spomienke na ich predchádzajúce vtipkovanie. Určite vedela pohotovo uvažovať a rýchlo reagovať, bola smelá a trochu aj bezočivá. Obzvlášť toto sa mu na nej páčilo: robilo ju to odlišnou, výnimočnou, inou ako ostatné ženy, ktoré poznal.

Zrazu mu prišlo na um, aké mal šťastie, že ju dnes večer stretol. Na Irisin večierok sa mu nechcelo ísť, celý deň bojoval s týmto plánom, cítil sa vyčerpaný a deprimovaný. V poslednej chvíli si však uvedomil, že to Iris dlhuje, že by sa mal u nej ukázať – to bolo to najmenej, čo pre ňu mohol urobiť. A tak sa oholil, osprchoval, obliekol a vybral sa ta, aby vo chvíli, keď vchádzal dnu, zbadal ju.

Okamžite sa pohol k nej, rozhodnutý ukoristiť si ju len pre seba, neodolateľne k nej priťahovaný; ten pocit bol taký intenzívny, že ho to až naľakalo, a uvedomil si, že dosiaľ nič podobné nezažil.

Príťažlivosť je čosi čudné. Spočiatku uňho vždy šlo o silné fyzické priťahovanie, uchvátil ho výzor ženy... oblúk obŕv, línia líc, tvar úst, výraz očí, farba vlasov, celkové držanie tela... to všetko útočilo na jeho srdce.

Nanešťastie, charakter sa zriedka snúbil s fyzickou krásou, a tak ho žena bez charakteru čoskoro prestala baviť. Zbožňoval krásne ženy; na druhej strane mu samotná krása nikdy nestačila, neuspokojovala ho, nie nadlho. Nakoniec to bolo... nudné. Preto šiel stále ďalej a dosiaľ sa neoženil so žiadnou ženou.

"Vy na mňa zízate, Larry," ozvala sa M. Hľadela naňho ponad stôl, jedálny lístok odložila nabok. Tváril sa veľmi čudne.

Prerušila mu tok myšlienok. Rýchlo odpovedal: "Prepáčte, zlatko. Len som premýšľal o tom, aké mám šťastie, že ste tam dnes večer boli a že som vás našiel."

"Myslíte to vážne?" naklonila hlavu nabok a s veľkým záujmom si ho skúmavo prezerala.

"Jasné. Nepovedal by som to, keby som to tak nemyslel. Cítite to isté, však?"

Iba prikývla, zaostrila naňho pohľad. V mäkkom osvetlení bistra boli jeho oči tmavomodré a zvodné. Celý bol zvodný. Ale veď taký bol vždy, no nie? Fascinoval ju už ako malú, keď ho videla na javisku alebo vo filme.

"Uvedomujem si, že sme sa vlastne do dnešného večera nestretli," povedal, "ale mám taký neobyčajný pocit, že vás poznám. Ste mi veľmi blízka."

"Azda preto, lebo som spolovice Audrey."

"Čo to, preboha, má znamenať?" Tváril sa zmätene.

"Niektorí ľudia si myslia, že vyzerám ako Audrey Hepburnová. Ale ja som ňou len spolovice."

Na tvári sa mu opäť zjavil pobavený úsmev. "Keď tak nad tým uvažujem, istá podoba tu je. Ale to nie je ono... Mám pocit, že poznám práve vás."

"Možno sme sa stretli v minulom živote," prehodila posmešne.

"Možno." Odvrátil oči, zahľadel sa do diaľky a potom sa so stiahnutými obrvami opäť na ňu sústredil.

"Čestné slovo, Larry, doteraz sme sa nestretli," zamrmlala.

"Keby áno, neunikli by ste mi, o tom vás môžem ubezpečiť."

Potriasla hlavou, v jej veľkých tmavých očiach sa miešal smiech so šťastím. "Nie je to unáhlené?"

"Čo tým myslíte?"

"Mohla by som vás brať vážne." Povedala to tak potichu, že ju ledva bolo počuť.

"To dúfam." Vrhol na ňu zamyslený pohľad. Jednu ruku mala položenú na stole; načiahol sa za ňou a vzal ju do svojich dlaní. "Dúfam, že toto je začiatok... a čosi mimoriadne, skutočne si to myslím. Dnes večer som vám povedal zopár slov, ktoré vám možno zneli čudne, no verte mi, ešte nikdy som ich nepovedal nijakej inej žene. Musíte mi veriť."

Stále s rukou v jeho dlaniach ticho povedala: "Verím vám, a nielen tie slová, ktoré ste mi povedali." Ústa jej zvlnil slabý úsmev, keď dodala: "Verila by som vám celou svojou dušou, Laurence Vaughan, a myslím to vážne."

"Vždy vás budem chrániť a opatrovať. Sľubujem."

Naklonila sa ponad stôl a chvíľu naňho skúmavo pozerala; vedela, že to myslí vážne. "Keď som mala desať, často som o vás snívala, Larry," zdôverila sa mu. "Každú noc."

"A stále snívate?"

"Nie, pravdaže nie! Bolo to už dávno, keď ste boli mojím úžasným Hamletom. Ach, bola som do vás taká zbláznená, že som nevedela jasne myslieť."

"A aké to boli sníčky?" spýtal sa v duchu bezstarostnej nálady, aká ju ovládla, a pomyslel si, že mu je s ňou dobre.

"No, viete, také zaľúbené dievčenské fantázie... načisto sentimentálne."

"Myslíte, že jedného dňa by som sa mohol dostať do snov veľkého dievčaťa?"

"Človek nikdy nevie," odvetila zľahka. "Dúfam, že áno."

"A môžete sa staviť, že v to dúfam aj ja."

Konečne jej pustil ruku, vystrel sa na stoličke a vyhlásil: "Mám pocit, že každý, kto vás stretne, si o vás myslí, že ste zvláštny typ."

"To neviem..." Usrkla si z vína a zamrmlala: "Som len obyčajné dievča."

"Čerta starého!" Vzal do ruky jedálny lístok. "Tuším by sme si mali objednať, však? Už ste si vybrali?"

"Áno. Myslela som na grilovaný morský jazyk."

"Rybu, hm? Vyrástli ste na ostrove?"

"Hej. V Severnom mori. Presne ako vy," odsekla a žmurkla.