Zázraky

Základnou charakteristikou „zázraku“ je podľa Lewisa to, že ide o „zásah nadprirodzenej moci do prírody“. Tento zásah však nemá podobu porušenia „prírodných zákonov“. Treba ich vnímať v širšom kontexte. Ak Boh stvoril vesmír, prečo by nemal disponovať schopnosťou a možnosťami tvorcu vniesť do svojho diela veci, ktoré sú „zázračné“? Boh je sila, ktorá nie je vesmíru cudzia. Pôsobí však na hlbšej úrovni, aby vo svete dosiahla Božie konečné zámery a ciele.

Otázku, či sa dejú zázraky, nemožno nikdy zodpovedať na základe obyčajnej skúsenosti. Každá udalosť, ktorá môže byť vyhlásená za zázrak, je v poslednej inštancii niečo, čo vidíme, počujeme, cítime, chutíme či hmatáme. A naše zmysly nie sú neomylné. Pokiaľ usúdime, že sa stalo niečo mimoriadne, vždy môžeme povedať, že sme sa stali obeťou ilúzií.

A ak vyznávame filozofiu, ktorá nadprirodzeno odmieta, je jasné, k akému záveru sa prikloníme. To, čo si zo skúsenosti odnesieme, závisí od filozofie, s ktorou ku skúsenosti pristupujeme. Je teda zbytočné odvolávať sa na skúsenosť skôr, ako rozhodneme (alebo než budeme schopní rozhodnúť) otázku filozofickú.

Kniha Zázraky patrí medzi základné práce, ktoré sa touto problematikou zaoberajú. Dielo prináša porovnanie medzi kresťanstvom, naturalizmom a panteizmom a ich metafyzického prístupu k fenoménu zázrakov. Lewis sa ďalej zaoberá pôvodom a povahou ľudskej racionality, zamýšľa sa nad zdrojom morálnych hodnôt a súdov az týchto úvah vyvodzuje filozofické a teologické dôsledky.