Bezhlavé karyatídy

"Knihu som nazvala Bezhlavé karyatídy, pretože tieto antické sochy sú pre mňa symbolom. Jednak duchovným ako spojnica medzi „dolu“ a „hore“ s nádychom transcendencie, jednak hmotným ako súčasť architektúry s existenčne uchopiteľným rozmerom. Na dlaniach držia preklady či rímsy, no na rozdiel od maskulínnych atlasov sú karyatídy nebesky pokojné. Bez akéhokoľvek napätia v tvárach a svaloch. Záhyby ich rúcha sú tiež pokojné. V mojich poviedkach dominujú ženy, aj keď sú prítomní i muži. Ženy ako bytosti, ktoré sú napriek všetkej životnej únave vždy prítomné pre druhých." Jana Bodnárová v rozhovore so Simonou Fochlerovou pre plan.art

Po prozaických tituloch Insomnia, Takmer neviditeľná, Koža a Patchwork v bielej je toto piata kniha Jany Bodnárovej v Knižnej edícii ASPEKT. Ženskú metaforu v názve Bezhlavé karyatídy kongeniálne umocňujú koláže Lucie Tallovej zo série „Krehkosť karyatíd“.

Fragmentárne prózy sú usporiadané do troch častí. Každá z nich stelesňuje inú podobu vizuálne akcentovanej literárnej tvorby už niekoľko desaťročí charakteristickej nezameniteľným rukopisom: minimalistické príbehy s poetickou, a pritom nezriedka drsnou obraznosťou, lyricko-reflexívne pozorovania a napokon dialóg ako výpoveď o vzťahu medzi ženou a mužom na sklonku života.