Mars

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Veliteľ už nič nepovedal. Nasadil si prilbu, vyšiel von a oprel sa o dvere do stanice. Kedysi by dal za rozhovor s mimozemšťanom čokoľvek a teraz po rozhovore s Armarchom, necítil iné, len hanbu. Jeho druh, ľudstvo, bol ten, kto väznil jeho dcéru, jeho druh ublížil tak veľmi Armarchovej rodine. Takto to byť nemalo. Tí vedci nemali skúmať mimozemské dieťa ako dajaké laboratórne morča! S hrôzou si uvedomil, že najhorší tvor vo vesmíre je vlastne človek, aspoň v očiach Armarcha, a on mu nemá čím protirečiť. Aký obraz o nás môže mať ľud od Alfa Centauri, keď sa na nás pozrú, čo uvidia? Poničenú planétu? Národy rozorvané vojnou a nenávisťou na kusy? Vedcov, ktorí pri pohľade na inú živú bytosť vidia iba testovací subjekt a ignorujú, že aj ona niečo cíti? Že spôsobujú bolesť? Človek je pre mimozemšťanov nepriateľský druh, ktorý nenesie so sebou nič iné než bolesť a smrť, a veliteľ nemá ako hájiť vlastný druh.

S ťažkým srdcom dorazil do stanice Alfa. Tam ho čakala Emily.

„O čom ste sa ešte zhovárali?“

„No…“ sadol si. „Bol zvedavý, prečo máme na internete viac porna než informácií o technike. U nich je to zrejme naopak. Potom sa zmienil, že o tristodvadsaťdva dní bude možno po celom ľudstve. Ale má v pláne zachrániť tím z Marsu, tvoju sestru a neter.“

Emily si sadla k nemu. „Bože… myslíte, že to naozaj urobia? Naši doma? Pošlú ich?“

„Neviem či všetkých… je to dohromady tritisíc ľudí. Niektorí z nich určite majú rodiny a budú sa chcieť za nich obetovať, ale niektorí sa iste pokúsia skryť.“

Vtedy prišla správa od NASA. Bol to email, veliteľ ho otvoril.

„Asi máme problém. Ale možno to bude mimozemšťanom stačiť,“ povedal veliteľ.

„Snáď áno…“

„Mali by sme ísť zajtra za Armarchom.“

„Ak hľadá len zámienku, tak toto by sa za ňu dalo považovať. On ich chce potrestať… takto už nemôže.“