Teda prvý šok pre mňa bol, ako plasticky a vierohodne autorka vykreslila život pánov a otrokov. Tentokrát nešlo o zotročené obyvateľstvo po vpáde dobyvateľov ako v Hlasoch, hlavný hrdina Gavir a jeho sestra Sallo sú otroci, lebo boli ako malé deti ukradnutí z rodných Močarísk, nepoznajú nič iné, len život u svojich pánov a hoci sa na pomery otrokov nemajú zle, ten život vie byť poriadne krutý. Gavir zakúsil aj útek, osamelý život v divočine aj medzi utečenými otrokmi i vo svojej domovine... a ja som takmer celú knihu s napätím čakala, kedy sa do deja zamiešajú Orrek a Gry - a všetko bude dobre. To bol ďalší šok: zatiaľ čo Dary sú príbehom Orreka a Gry, v Hlasoch zohrávajú významnú úlohu priamo v deji, tu v Silách je Orrekovo meno a jeho poézia niečo ako Ariadnina niť, vinie sa nebadane príbehom, aby Gavira na konci príbehu doviedla za Orrekom k šťastnému koncu.