Krátky list na dlhú rozlúčku

Ako americká popkultúra pomohla rozprávačovi úspešne zvládnuť jeho problémy

Známy autor divadelných hier bezcieľne cestuje s jedným kufrom po Amerike. Nie je to preňho len civilizačný šok, ale aj namáhavá cesta k sebe samému po rozchode s Judith.

Cez autorovo rozprávanie spoznávame Ameriku 80. rokov, je prítomná v jeho rozhovoroch s Claire a Johnom Fordom, v jeho spomienkach na filmy, knihy a piesne, v ktorých sa odráža americká história. Stretáva Američanov v hoteloch, baroch, na ulici, pozorne si ich všíma, nadchýna ho ich bezprostrednosť a sloboda, úplne odlišná od rakúskej upätosti.

Peter Handke je majstrom slova a detailu. V jeho podaní vnímame Spojené štáty všetkými zmyslami do najmenších detailov. Opisy tancujúceho vojaka, ktorého stretol na letisku, Clairinej dcérky alebo mileneckého páru sú v jeho podaní výnimočné a priam dojímavé. Amerika bola pre Handkeho takmer magickým miestom, rozľahlé Štáty mu pripadali ako zasľúbená zem, ktorú treba bezpodmienečne navštíviť. Literárne postavy z Handkeho kníh sa neskôr objavili aj vo Wendersových roadmovies, ktoré sa vyznačujú dlhými zábermi americkej krajiny.

Krátky list na dlhú rozlúčku predstavuje civilnú sondu do americkej oficiálnej kultúry na začiatku 80. rokov. Je to pohľad bežného Európana na bežný život v Amerike. Vďaka okolnosti, že Handke nechal módne trendy stranou, je táto novela čitateľná aj v 21. storočí.

Preklad: Eva Mládeková