Krajina krásnych ľudí

– Áno, ľudia umierajú, pán primár, sme na geriatrii a je to prirodzené. Za tie roky, čo ste tu, by vám to malo pripadať ako úľava, nie ako tragédia.

– Ste zdravotnícky pracovník, pán Koleman. Vašou prioritou je zachraňovať ľudské životy, nie takto hovoriť o smrti.

– Našou zdravotníckou prioritou, pán primár, by malo byť dopriať ľuďom dôstojnosť. A výber, slobodu, rozhodovanie. Nie ich viesť do stavu, do akého ich vieme technologicky doviesť.

– Čo tým myslíte?

– Pán primár, príroda sa správa normálne a súčasťou normálneho je zrod, život a smrť. Dôstojná a dobrá smrť je však medzi ľuďmi vzácnosť. Niekedy sa mi zdá, pán primár, že naša práca je nadliečbou. Že predlžujeme život tam, kde by dôstojná pani s kosou už dávno a dobre život ukončila.

– To nemyslíte vážne, pán kolega! Život je najväčšia hodnota a našou úlohou je liečiť. Zdravotný brat Koleman sa pozrel na MUDr. Medrického tými svojimi uhrančivými očami.

– Nie sme bohovia, pán primár. Naozaj, ale tým bohom kazíme prácu, chceme sa im vzoprieť.

– Hippokratova prísaha ma zaväzuje brániť život.

– Ale Hippokrates nepoznal umelé srdce alebo dialýzu. A vy sám, pán primár, vy ste kresťan. Prečo tých ľudí nepúšťate do kráľovstva nebeského a kazíte tomu vášmu zázračnému Bohu džob? Nech si berie svoje duše? Bojíte sa, že pôjdu do pekla?