Niekedy netreba zdolať vrchol

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Peter použil na označenie svojej cesty veľmi presný výraz. ‚Nikam sa neponáhľame, nemáme žiaden zištný cieľ – gnaskor, alebo prechádzanie miestami, ako sa v Tibete vraví putovaniu.‘ Púť má v každej kultúre význam očistnej cesty, lenže túlať sa, chodiť dookola nemá nijaký cieľ, bod príchodu, ktorý je však podstatný pre putovanie v našom chápaní. Jeruzalem, Rím, Mekka: ak človek nemá presný cieľ, ako pochopí, že dosiahol očistu? Nachádzal som určitú súvislosť medzi potrebou dôjsť na konci putovania do svätého mesta a posadnutosťou horolezcov vrcholmi hôr: od detstva som počúval výraz horský vrchol ako metaforu raja a slovo výstup v duchovnom zmysle. No spomenul som si, že najdôležitejšia tibetská púť spočíva v tom, že pútnik obíde v kruhu horu Kailáš, ktorá je pre túto civilizáciu posvätná. Po tibetsky kora, v taliančine obísť v kruhu: kresťania stavajú na vrcholoch hôr kríže, budhisti vyznačujú pod nimi, po ich obvode kruhy. To prvé sa mi vždy videlo násilnícke, to druhé milé a láskavé; túžba dobyť proti túžbe pochopiť.