Príbeh mojej Ľudmily

Netvori Nikto si nevie predstaviť, čo prežívajú rodičia po strate dieťaťa a ešte takýmto krutým spôsobom, ak to sami nezažijú. Na svojom prípade viem ako to bolí a do mojej smrti bude bolieť, hoci si syn život ukončil sám. Ako by tej bolesti Ľudkina mama nemala dosť, svorka ľudí v jej okolí a v príbuzenstve cynických vrahov a niektorých novinárov jej sypali soľ do rany v srdci. Páčia sa mi vety z predslovu JUDr. Juraja Klimenta, citujem: "Nebyť Margaréty Cervanovej, síce ubolenej, ale pokojnej, vytrvalej a nekonečne odhodlanej matky, tak by nikdy nedošlo k postaveniu pred súd a odsúdeniu páchateľov tohto opovrhnutiahodného činu. Želám si, aby sa táto kniha stala inšpiráciou aj pre ďalšie ubolené matky. Nech ten zločin spáchal ktokoľvek a nech ho kryje ktokoľvek. A nemusíme chodiť do dávnej minulosti – Róbert Remiáš. A prítomnosti – Ján Kuciak a Martina Kušnírová...“ Priala by som nám všetkým, aby sa takéto prípady už neopakovali a matky nemuseli písať podobné knihy, od ktorých musíme vstávať a odchádzať predýchavať ich obsah k otvorenému obloku.