Súdnosť

Kniha „Súdnosť“ je príbeh.

Áno, je to príbeh človeka, je to príbeh práva, je to príbeh spoločnosti v istom okamihu času a rovnako, je to príbeh ľudského ega, ktoré od počiatku civilizovanej histórie kvári dušu človeka, podmaňuje si ho ako mýtická Gorgona, zdanlivo bez možnosti voči nemu bojovať.

Ale predsa stačí nastaviť zrkadlo. Navonok jednoduchý recept, rovnako ako v mytologickom príbehu, avšak vyžaduje obrovský kus odvahy.

Štefan Harabin je médiami označovaný ako kontroverzný sudca. Avšak čo je rozporuplné na tomto rodákovi spod Tatier? Vari to, že nekompromisne stojí za autoritou sudcovského stavu, alebo to, že rovnako nekompromisne odhaľuje klamárov, podvodníkov, ľudí z vysokej politiky za ktorými stoja kriminálne činy, ktoré nemá kto potrestať?

Je rozporuplné jeho konanie, ktoré označuje ako gazdovská logika? Sám vyrastal v neľahkých pomeroch a pojem gazdovstvo je u neho synonymom pre riadenie spoločnosti na najvyššej úrovni. Na gazdovstve, na ktorom vyrastal, nemohla prísť ani len suchá chlebová kôrka nazmar. Sám o tom vraví, na početných miestach príbehu, kde sa vracia retrospektívou k otcovi a mame, ktorí obetovali svojej rodine všetko.

„Súdnosť“ sa zaoberá príbehom práva a charakteristikou, ktorá je v súčasnej spoločnosti definovaná ako právny štát. Čo je to právo pre občana? Čo sa skrýva za pojmami ako spravodlivosť, rovnostárstvo, právny dualizmus a či právne bezvedomie. Ako dokáže samotné právo rovnať spoločnosť? Dokáže spoločnosť pomocou práva poskytnúť pre všetkých rovnakú šancu?

Štefan Harabin priamo poukazuje na všetky neduhy v spoločnosti. Nebojí sa ukázať prstom a kráča svetlou cestou, vystretý a bez rozpakov. Rovnako rozhodne vraví o všetkom, čo sa vo vývoji Slovenska po novembri 1989 pokrivilo, avšak nejedná sa len o kritiku. Vo svojom príbehu vraví ako rovnať pokrivené hodnoty.

Jeho príbeh je dynamickým svedectvom doby. Zavedie nás do rôznych kútov sveta, aby jasne poukázal, že v našom pokračujúcom spoločenskom boji nie sme sami. Sudca Harabin si ctí hodnoty človeka. Sám vraví o príklade svojho vysokoškolského profesora, ktorý študentom kládol na srdce, že za každým spisom treba vidieť človeka a že znak paragrafu, stačí len trošku posunúť a nájdeme v ňom srdce.

Štefan Harabin má hlboké, ľudské srdce. Pomohol mnohým na ich pomýlenej ceste a nikdy za to nečakal odmenu. Poukazuje na špinavosť nielen ľudskú ako zlyhanie, snahu zakryť vlastnú neschopnosť ale hlavne nekalé praktiky v najvyššej politike. Odmenou mu bolo, že tí najväčší darebáci sa nerozpakovali a hodili svoju špinu na neho.

Štefan Harabin to prechádza s úsmevom. Vraví o príklade vlastného otca, ktorého zavalilo v bani, keď pre rodinu išiel ako množstvo iných Slovákov zháňať peniaze ďaleko za oceán. Jeho otca nezlomil komunistický režim po tom, čo im zobral ťažko nahonobené role. Vravel, že boj o život na jeho samotnej hranici, dáva človeku iný rozmer existencie. Je to existencia kde sú hodnotami čestnosť, pravdovravnosť, charakternosť, obeta pre druhého a vysoký morálny princíp.

Ktokoľvek, kto siahne po knihe „Súdnosť“, nebude sklamaný. Stačí sa otvoriť príbehu a vnímať ho v jeho mnohých vrstvách. Je poučný bez akejkoľvek snahy po edukácii, je napínavý a je to príbeh gazdovstva zvaného Slovensko.