„Ak ste sa ráno zobudili, je to dobrý deň.“ Lale Sokolov
Tetovač z Auschwitzu je román vychádzajúci zo skutočného príbehu Laleho a Gity Sokolovovcov, dvoch slovenských Židov, ktorí prežili koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau a po vojne si našli nový domov v Austrálii.
Lale v tábore dostal prácu tetovača. Jeho povinnosťou bolo číslovať väzňov, ktorých nacisti po selekcii nechali nažive, teda vpichávať im do predlaktí čísla s neodstrániteľným atramentom – jeden z najsilnejších symbolov holokaustu. Minimálnu slobodu pohybu, ktorú mu umožňovala táto funkcia, využíval na získavanie potravín výmenou za šperky a peniaze po zavraždených Židoch, čím nejedného spoluväzňa zachránil pred vyhladovaním. Jemu hrozila za túto činnosť smrť, mnohí iní jej vďačili za prežitie.
Jedného dňa sa v rade na tetovanie vyskytlo vystrašené a roztrasené mladé dievča… Pre Laleho – fičúra, frajera a trochu aj dobrodruha – to bola láska na prvý pohľad. Zaumienil si, že popri vlastnom prežití urobí všetko pre to, aby prežila aj Gita.
To, čo robí túto knihu zvlášť pozoruhodnou, je Laleho životný elán. Vedel, aký osud nacisti chystajú jemu aj ostatným väzňom, on sa však rozhodol nepoddať neľudskosti tábora, zachovať si dôstojnosť, osobnú integritu a žiť čo najplnšie, ako to bude možné.
Napriek všetkej svojej drsnosti je Tetovač z Auschwitzu príbehom nádeje a odvahy, a hoci to znie neuveriteľne, aj príbehom veľkej lásky.
Z anglického originálu The Tatooist of Auschwitz (Zaffre, an imprint of Bonnier Zaffre, a Bonnier Publishing company, London 2018) preložil Peter Fridner.
Pred zhromaždených nových väzňov predstupuje vyšší dôstojník SS s početnou vojenskou ochranou. Má hranatú bradu, tenké pery a oči mu tieni husté čierne obočie. Jeho rovnošata je v porovnaní s tými, čo ho strážia, jednoduchá. Nijaké blesky na výložkách. Jeho správanie nasvedčuje, že tu velí.
„Vitajte v Auschwitzi.“
Lale neveriacky načúva slovám vychádzajúcim z takmer nehybných úst. Potom, ako ho vytiahli z domova a doviezli sem ako kus dobytka, niekto ho tu víta – víta!
„Som major Rudolf Höss. Som tu, v Auschwitzi, veliteľom. Na bráne, ktorou ste vstúpili, je nápis: ,Práca oslobodzuje‘. Toto je vaša prvá prednáška, vaša jediná prednáška. Tvrdo pracujte. Robte, čo vám prikážu, a budete mať voľnosť. Ak neposlúchnete, budú následky. Tu vás spracujú a potom odvedú do vášho nového domova, Auschwitzu II-Birkenau.“
Veliteľ si prezerá ich tváre. Ešte niečo sa chystá povedať, no prerušuje ho silné hrmenie. Pozrie sa na oblohu, mrmle si pod fúzy a s pohrdlivým gestom na adresu nastúpených mužov sa dáva na odchod. Predstavenie sa skončilo. Jeho stráž sa ponáhľa za ním. Bolo to neohrabané vystúpenie, no aj tak ide z neho strach.
Proces „spracúvania“ sa začína.
