Smútok je tvor s krídlami

Útla a obsahom nie veľmi rozsiahla, ale veľmi zvláštna kniha. Napísaná spôsobom, ktorý sa asi nebude všetkým páčiť, ale jej obsah zabolí, núti sa zamyslieť. Smutné čítanie strieda miestami až čierny humor. Všetci sme niekoho stratili a vieme ako to prázdne miesto kričí a bolí. V tomto príbehu muž stratil ženu a deti mamu. Náhle, bez upozornenia, bez choroby, nik nebol na to pripravený. Niečo nepredstaviteľné. Zrazu všetky chronicky známe veci, činnosti a prostredia sú cudzie, prázdne. Chýba tam totiž tá, ktorá drobnosťami napĺňala priestor. Takéto veci prehliadame a uvedomíme si ich až vtedy, keď zrazu nie sú. "A ja už jej nikdy nebudem vyberať knihy na jej narodeniny. Prestanem tu nachádzať jej vlasy. Prestanem počuť jej dych. Už nikdy sa nepohádame..." Muža-otca a dvoch chlapcov drví smútok a žiaľ, ktorý sa premení na čiernu vranu, ktorá sa im prihovára žije s nimi v dome, pomáha im vyrovnávať sa s bolesťou. Do doby, keď sa rozhodnú žiť ďalej svoj život a popol milovanej ženy a mamy rozsypú na pláži, ktorú milovala. Krásna kniha, úsporné nádherné myšlienky, ktoré sú ale veľké ako vesmír. Príbeh je plný spomienok na milovaného človeka, ktorého už niet a hlavne snahy pochopiť a vyrovnať sa s tým, čo sa stalo. Naozaj zvláštne čítanie, spisovateľ zvolil aj netradičnú formu. Odporúčam prečítať.