Krvavé jahody

Z útržku dokumentu, ktorý som videl v televízii a naozaj ma dostal, som si zaobstaral knihu. Kto to je Věra Sosnarová...? V dokumente pani v rokoch, teraz len babička a to že kniha vyšla v rôznych reedíciách asi o niečom svedčí. Vtedy rodená "brňačka" vie že má mamu z Ruska a netuší že na konci vojny dostihnú ju jej mamu a sestru Stalinistické represálie. Jej matka je po príchode oslobodeneckých ruských vojsk obvinená z kolaborácie. Ani by sa nedostali do viazania, nebyť "dobrých" udavačských spoluobčanov, ktorí povedali že je z Ruska. Ruskí vojaci ju vyhlásili za kolaborantku a to aj jej deti vrátane Věry. Autor na základe jej výpovede popisuje hroznú cestu do Gulagu, znásilňovanie ruskými vojakmi, činy sadistického veliteľa a aj vraždy v Gulagu, ktoré si veľmi nezadajú s tými v táboroch smrti počas 2.svetovej vojny. Je to poctivá a autentická kniha, ktorá vás dostane na kolená a prežívate s hrdinkou jej dvadsaťročné trápenie. Kniha nie je rozsiahla do počtu strán, ale aj na tých 210 stranách je toho popísané viac než dosť, aby ste si urobili obraz o tom čo sa dialo na Sibíri v ženskom trestaneckom tábore. A krvavé jahody...? Áno. Sú tam rozobraté. A keď budete čítať kapitolu, prečo sú krvavé a od koho, nebude vám všetko jedno. Jedno však majú knihy podobného razenia, kde sú osobné výpovede svedkov určite spoločné. A to....aby sa nezabudlo. Koľko bolo Čechoslovákov v tých to táboroch. To snáď nikto nevie. Ale vážim si jej spoveď, na ktorú sa musela odhodlať a dostať ju zo seba von. Preživších z Gulagov je málo a tí čo zostali, si zaslúžia úctu a uznanie za odvahu. Aj keď zadosťučinenie sa nie vždy dostavilo. Titul odporúčam do vašich knižníc, lebo má čo povedať ďalším generáciám.